Príbehov, ktoré sofistikovane prepájajú vedecko-fantastický svet s mystikou, spiritualitou a prvkami „mágie“, nikdy nie je dosť. Dušan Valent v tajomnom, ambicióznom i odvážnom debute Hlasy priepasti predstavuje práve takýto čitateľský vesmír, ktorý funguje na základe prírodných zákonov, no predsa v sebe nesie symboliku klasickej mytológie a dávnej histórie. Autorovi sa podarilo vytvoriť veľmi prepracované univerzum s vlastnými dejinami, kultúrou, technológiou, náboženským systémom aj vcelku zaujímavými hrdinami.
Politickými intrigami rozbúrenú hladinu planéty Penekmonion naruší príchod akéhosi odvekého zla reprezentovaného mocnou bytosťou, zvanou Motu. Spoločnosť malej kamennej prašnej ríše je však v područí militantných veľmožov, ktorí vynikajú mimoriadnymi schopnosťami (vďaka parazitickému organizmu umiestnenému na hrudi). Dievča Pria k nim sprvu nepatrí, ale predsa sa nechtiac zamotá do zložitého konfliktu, presahujúceho jej najdivokejšie predstavy o svete. Dostane sa do rúk ctižiadostivého veľmoža Kyuna, ktorý má však srdce na pravom mieste a neskúsenú, ale všetečnú Priu si vezme pod svoje krídla. Počas jej tréningu zisťuje, že možno zďaleka nie je iba obyčajným dievčaťom. Zdá sa, že hrdinka zohráva dôležitú rolu nielen v pohnutých udalostiach planéty, ale aj v jeho vlastnom osobnom živote.
Román ponúka neopozeraný, nápaditý a miestami prekvapivo originálny svet. Rozprávanie je veľmi dynamické, živé, často i nepredvídateľné. Vzniká tu priestor pre atmosféru plnú tajomstiev. Kniha už na prvý pohľad zaujme sviežim čiernym humorom, ktorý dodáva príbehu nezameniteľný tón. Autor sa nebojí čitateľovi predstaviť komplexnú sústavu legiend, netradičné inovácie a mechanizmy či kultúrne reálie, ktoré tvoria hustú sieť naratívneho pozadia. Práve v tejto ambicióznosti však kniha naráža na určité úskalia.
Hneď v úvode je čitateľ vrhnutý do bohato rozvetveného sveta plného postáv, miest a konceptov, pričom väčšina týchto prvkov nie je dostatočne ukotvená v samotnom príbehu. Autor sa spolieha na podrobný slovníček na zadnej strane knihy, ktorý síce poskytuje potrebné informácie, no zároveň núti čitateľa neustále preskakovať medzi dejom a dodatkami. To môže pôsobiť rušivo a bráni plynulosti čítania. Jemnejšia, postupná expozícia v rámci samotného rozprávania – prostredníctvom dialógov, opisov či prirodzeného vývoja deja – by pravdepodobne umožnila čitateľovi hladší a intuitívnejší ponor do univerza. Na jednej strane je zrejmé, že kniha je zamýšľaná ako brána do väčšieho viacvrstvového diela. Na druhej strane motivácie niektorých postáv zostávajú nejasné a ich konanie občas pôsobí nekoherentne, čo sťažuje emocionálne napojenie sa na ich osudy. Je tu prítomný motív výnimočnej mladej hrdinky, ktorý je stálicou v súčasnej (vedecko)fantastickej literatúre. Obľúbenosť trópu má svoje opodstatnenie, no ak výnimočnosť nie je podložená vnútorným vývojom, ale sa prezentuje ako danosť či osudová výsada, stráca zápletka na presvedčivosti a emocionálnom účinku. V súčasnej literatúre čitatelia čoraz väčšmi oceňujú hrdinov, ktorí nie sú výnimoční „na papieri“, ale stávajú sa takými prostredníctvom rozhodnutí, pochybností a osobnej premeny.
Zároveň viaceré postavy pôsobia skôr ako náznaky alebo prísľuby budúceho vývoja, no v rámci knihy ostávajú bez jasnej funkcie. Hoci ide o príbeh na pokračovanie, aj debutový román by mohol ťažiť z istej naratívnej ucelenosti – aby jednotlivé oblúky (aj keď nie všetky) smerovali k aspoň čiastočnému rozuzleniu či záveru.
Celkovo z diela cítiť silný potenciál a výraznú autorskú predstavivosť. Kniha rozhodne zaujme čitateľov, ktorí hľadajú niečo nekonvenčné a žánrovo nespútané. Verím, že s ďalšími dielmi i pokračujúcou autorskou zrelosťou sa budú tieto silné stránky rozvíjať s precíznejším vedením príbehu a zrozumiteľnejšou naratívnou štruktúrou. Jednoznačne však ide o zapamätateľný počin, ktorý si nájde vlastné miesto v rámci modernej fantastiky.