ղľáԾ
Básnický polotovar
Peter Bilý: Nočné mesto, Bratislava, Slovenský spisovateľ 2009
Básnik aprozaik Peter Bilý patrí knajvydávanejším slovenským autorom po roku 2000. Jeho literárna dráha sa prekrýva snetypickým osobným príbehom previazaným s Talianskom aso Španielskom. Možno práve istá atraktívnosť arozporuplnosť života ho predurčujú kšablóne „najčítanejšieho spisovateľa na Slovensku“, ako sa uvádza na prebale najnovšej knižky.
Bilého piata básnická zbierka Nočné mesto zaujme asketickou obálkou pozostávajúcou zčistej bielej plochy svýraznými titulkami vdolnom rohu. No askéza nie je rozhodne dominantnou náplňou tohto básnického programu. Bilý sa dôsledne vyhýba nehybným vodám, priťahujú ho skôr divoké životné prúdy, takisto odmieta prijať zidealizovanú podobu sveta. Nenechá sa unáhlene uniesť klamlivou atmosférou prifarbenej skutočnosti, samozrejme, aj za cenu neustálej kontroverznosti. Dbá na to, aby racionálna azmyslová zložka boli vyvážené. Jeho básnické videnie sveta vychádza zreálnych vzťahov asúvislostí podmienených dobovými scenériami.S nekompromisnouostrosťou zachytáva anomálie, zvrátenosti čiabsurdnosti.
Tvrdenie Alejandra Hermida de Blas zdoslovu knihy, že „mnohí budú pobúrení, iní po nej siahnu pre škandalózny obsah“, je však zavádzajúce. Bilého poézia sa neodvíja od tohto aspektu, napokon, čo už môže byť vnašej odtabuizovanej spoločnosti šokujúce averotickej rovine? Problém jepredovšetkýmvautorovej povrchnosti a vykalkulovanom prístupe k výslednému tvaru. Ponúka nám síce ilúziu lákavého obalu, ktorý však svojím naplnením resp. nenaplnením klame asklame. Chýba mi autorove vyššie nasadenie, osobná účasť, nie len akési konštatujúce komentovanie zo zákulisia. Ak sa ktomu pridružia nespočetné aunavujúce banality typu „veď ľad je predsa studený“, oúčinnosti takejto výpovede je rozhodnuté. Básnik by sa nemal za žiadnych okolností znižovať kustáleným definíciám ahovorovým skratkám. Žoviálnosť akomunikatívnosť ľudového typu vpoézii väčšinou vždy stroskotala. Výraznou slabinou básní sú aj pointy. Nepochopím, že pointy zbytočne opakuje: „už poslušne drží hubu akrok, / hubu akrok“. Aj záver básnického textu Broskyňová noc nemôže svojou plytkosťou ohúriť: „Divoška, vieš strašne málo, ale vieš svoje“. Ktomu všetkému sa nemôžem zbaviť dojmu, že niektoré jeho opusy vo viazanej forme pripomínajú Vojtecha Mihálika, tie vo voľnom verši zasa Jozefa Urbana.
Autorský zámer Petra Bilého je jasný: detailne mapovať dnešný svet sjeho nevyspytateľnými zložitosťami. Vynášaťnemilosrdné stanoviská aj za predpokladu, že nebudú nasledovať tie príjemné. Potiaľto je takýto zámer sympatický, ale spôsob, akým sa realizuje, je nepresvedčivý. Básne vyznievajú len ako marginálne poznámky či lyrické náčrty. Skutočného dotvorenia sa však náročnejší čitateľ nedočká. Mihnú sa tu aj celkom dobré básne, ako St. Baudelaire vbordeli, Fashion, Herečka potme a možno aj niektoré iné. Nočné mesto ako celok však pôsobí dojmom básnického polotovaru strácajúceho sa vo vlastných nástrahách.
Miroslav Brück
