ղľáԾ
Divadelný ústav 2011
Od Fausta kOrfeovi jeviac než ibacesta zamoder ný m r e žijným rukopisom. Je to súčasne profilácia dvadsiatich sezón slovenských operných scén. Autorka-muzikologička akritička je známa akopohotová anekompromisná recenzentka domácich (ale ajzahraničných) operných inscenácií, ajako autorka viacerých zaujímavých rozhovorov sosobnosťami hudobného divadla. Za východiskový bodknihy sizvolila inscenáciu Gounodovej opery Faust aMargaréta (Opera SND,jún 1989) vréžii Jozefa Bednárika. Spoločenská akultúrna uvoľnenosť už pred novembrom 1989otvorilanové horizonty popredným domácim ihosťujúcim režisérom. Hoci ajpred týmto magickým rokom vznikali nezabudnuteľné operné inscenácie vďaka režijným činom staršej generácie, napr. VecMakropulos B. Krišku alebo Fischerove Salome aElektra, ako aj dávnejšie janáčkovské inscenácie. Autorka sa však zamerala na to, čo sama videla aumelecky zažila vBratislave, Banskej Bystrici aKošiciach. Štartuje teda zdielne režiséra Jozefa Bednárika, ktorý pri práci nainscenáciách opier, muzikálov abaletov vychádzal nielen zbujnej výtvarnej fantázie, ale aj zčinoherných skúseností herca arežiséra. Racionálnejšie, no vpočiatkoch práce vSND revolučne zapôsobil Marián Chudovský najmä inscenáciou Rigoletta (Opera SND, 1987). Symbolika ajavisková metafora poznačili iprácu Martina Bendíka aPavla Smolíka. Kým prvý narobil najviac vzruchu svojimi viac než avantgardnými (bratislavskými abanskobystrickými) inscenáciami Trubadúra, Nabucca aTraviaty, Pavol Smolík osciluje medzi modernou atradíciou. Novátorsky pôsobia ajdiela režisérky dokonale rozumejúcej hudbe Zuzany Lackovej-Gilhuus. Andrea Hlinková aranžuje staršie diela dopodoby, ktorá neurazí anivyznávačov moderny – aniklasiky. Zmimooperného prostredia zasiahli dooperných inscenácií mím Milan Sládek (SND – Figarova svadba, Korunovácia Poppey), bábkový režisér Marián Pecko (ŠO – Čarostrelec), filmový režisér Juraj Jakubisko (SND – Svätopluk,Krútňava), činoherec Martin Huba (SND – Juraj Beneš: ThePlayers, Figarova svadba), alebo činoherný režisér Roman Polák (ŠD – Tosca, DonGiovanni, ŠO – Krútňava).
Z galérie zahraničných inscenátorov Mojžišová hodnotí podiel GuyMontavona, Dietera Kaegiho, Karla Drgáča, Jiřího Nekvasila, Pavla Mikuláštika, Petra Konwitschného a Mariusza Trelińského v Opere SND. Dielo posledného (Orfeus aEurydika SND 2008) judoslova očarilo dôkladnou dramaturgickou analýzou, režijnými posolstvami dnešku a kongeniálnym riešením scény Borisa Kudličku.
