ղľáԾ
Enzo Bernardini: Odhalené tajomstvá starých civilizácií
Bratislava, Príroda 2007. Preklad Miroslava Bariaková
Zobálky publikácie hľadí do diaľav Sofia (bohyňa múdrosti) postavená vpriečelí Celziovej knižnice vEfeze (2. st. n. l.). Priam symbolicky to vyjadruje metódy aj ideu tohto encyklopedického sprievodcu dejinami, vhodného do každej rodinnej knižnice, ktorá na to ani nepotrebuje byť taká veľká ako Celziova... Pohľad Sofie akoby symbolizoval diaľku čias, keď sa raz archeológia svojimi špecifickými metódami dostane ktajomstvám dávnych vekov ačlovek súčasnosti sa ponad tisícročia dotkne seba samého cez jaskynné maľby, kamene Stonehengu, sošky, sochy, pyramídy, reliéfy,mestské ichrámové komplexy. Zároveň sa vSofii skrýva idea múdrenia, kčomu stránky tejto knihy priamo pozývajú. Jej obsah, ako sa dočítame vúvode, určil výber 60 najvýznamnejších archeologických nálezísk na svete. Autor ich prehľadne štruktúroval podľa chronológie aj podľa geografie. Preto sa prvá kapitola venuje kolíske ľudstva, rokline Olduvai vcentrálnej Afrike skamennými nástrojmi našich najstarších predkov aposledná múzeu – Ironbridge Gorge Museum –, ktoré predstavuje prvý železný most na svete atri múzeá zamerané na priemyselnú revolúciu vAnglicku. Medzi týmito časovými krajnicami sa rozprestierajú osudy našich predkov zrôznych oblastí sveta – pre lepšiu vizuálnu orientáciu nájdete na začiatku mapu sveta svyznačením všetkých opisovaných lokalít. Na konci knihy sú tieto lokality usporiadané vgeografickom registri.Za ním nasleduje slovníček pojmov archeológie, architektúry, histórie, religionistiky anáboženstva; napr. „Ka – Životná sila každého jedinca, ktorá podľa viery vstarovekom Egypte po smrti opúšťala telo“.
Štyri kapitoly: Pravek astaroveký Egypt, Antický vek – od Grékov kRimanom, Ázijské aamerické civilizácie, Stredovek asúčasnosť predstavujú známe aveľké epizódy svetových dejín (Egypťania, Gréci, Rimania, Číňania), ale aj menej známe, no onič menšie: osídlenie kanadského ostrova Newfounland Vikingami ešte pred objavením Ameriky Krištofom Kolumbom. Vknihe majú však miesto aj malé epizódy dejín, ktoré sa až vdôsledkoch stali veľké. Hovoríme oprirodzene mumifikovanom tele zdoby medenej, oÖtzim zÁlp – pred vyše päťtisíc rokmi sa stal obeťou zločinu štyroch násilníkov. Až roku 1991 globálne otepľovanie roztopilo ľadovec zjeho pozostatkami aposkytlo vedcom dovtedy nebývalé možnosti výskumu voblasti histórie avďaka zachovanému mozgu a krvi aj v genetike. Okrem spomenutého má kniha aj kapitolky oúplne neznámych fenoménoch. Určite sem patria témy zexotických kútov sveta – upozornime na Veľkonočný ostrov so svojimi typickými moai, veľkými ľudskými bustami zlávového kameňa, oktorých síce už vieme veľa, ale tabuľky rongorongo sneznámym písmom zostávajú záhadou. Zatiaľ sa podarilo na jednej znich identifikovať lunárny kalendár.
Už krátke prelistovanie či skusmé začítanie presvedčí okvalitách knihy zPrírody. Veď popularizačné rozprávanie ofaktoch svetových dejín sistou dávkou tajomnosti asniekoľkými novými zisteniami, povedzme, rekonštrukcia tváre faraóna Tutanchamóna, má čaro toho pravého orechového knižného objavovania.
-rm-
