ղľáԾ
Svet zámočníckych dielní, ktoré sú plné vodovodných prípojok, inštalácií, napojení či kúrenia by sa na prvý pohľad mohol zdať ako nudné miesto, vktorom absentuje akýkoľvek druh kreativity. Ostrieľaný autor rozprávkových knižiek Branislav Jobus však tento priestor premieňa na dobrodružnú púť, vhlavnej úlohe so žubrienkami, ktoré sa neváhajú zapojiť do akejkoľvek práce, súvisiacej sinštalatérstvom. Jeho najnovšia knižka svýstižným názvom Žubrienky inštalatérky, ktorá vyšla tento rok vo Vydavateľstve Slovart, ponúka nevšedný výlet do nehostinného sveta kanálov apotrubí.
Prozaická knižka určená pre deti od ôsmich rokov mapuje celý proces od narodenia žubrienok vo veľkom vedre vody, vktorom ich mama Rosnička hlási správy opočasí. Malé zelené sestričky spolu od začiatku do konca vytvárajú súdržný kolektív apomáhajú si za akýchkoľvek podmienok. Ide o zohraný tím, ktorému nerobí problém vyčistiť napríklad vodovodnú rúru. Jobus veľmi dobre zachytil ich vášeň pre inštalatérske odvetvie: ,,‘Len nás pekne vypusti do nejakého odtokového kanála amy si už cestu do vykurovacieho systému nájdeme,’ zareagovala Strelka nažhavená na odstránenie ďalšej poruchy“ (s. 12). Na žubrienkach je okrem ich chuti po inštalatérstve (v niektorých prípadoch doslovne – napríklad keď sa hladná Žužu nakŕmi kúskami hrdze) mimoriadne sympatická ich odvaha, ako ajto, že sa nezľaknú žiadnej výzvy.
Autor Branislav Jobus tu zachováva aj magické prvky, také príznačné pre rozprávkový svet. Tak napríklad hneď po narodení žubrienok ich navštívia tri sudičky ondatry, ktoré ich obdaria zázračnou taškou plnou inštalatérskeho náčinia. Anielen to – každá zo žubrienok od nich dostane výnimočné vlastnosti: ,,Ty, Žužu, budeš chcieť stále niečo jesť, ako sa hovorí, nemáš dna. ARadôstka? Kam vkročíš, za kým prídeš, toho urobíš šťastným“ (s. 28). Samozrejme, nechýbajú tu ani premeny za vyrieknutia čarovnej formulky. Jedna zo žubrienok, Radôstka, sa pod padajúcimi ľudskými slzami zmení na očarujúcu brigádničku zámočníckej dielne, ktorá svoje ostatné sestry nosí vpracovnom plášti.
Za jednu znajpôsobivejších častí rozprávkovej knihy môžeme považovať tú, vktorej sa žubrienky dostanú do podzemnej miestnosti Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb ahrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch, kde ich sudičky ondatry poveria vyčistením pľúc Vysokých Tatier.
Text plný fantázie a úsmevných momentov (keď sa napríklad žubrienky pomstia novému majstrovi aurobia mu zdielne rybník) dopĺňajú farebné ilustrácie Emílie Jesenskej. Tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto rozprávkovej knižky, pretože ilustrátorka ,,oživuje“ niektoré pasáže ztextu. Detskí čitatelia tak na niekoľko sekúnd môžu pozorovať napríklad obrovské ružové pľúca nachádzajúce sa pod Národným ústavom vo Vyšných Hágoch. Navyše, každá kapitola sa začína ilustráciou hnedej štvorčekovej podlahy, na ktorej sa nachádza kaluž skonkrétnym textom.
Kniha mapuje celý proces vývinu žubrienok až po kŕkajúce žaby. Mimoriadne pôsobivé je teda to, že čitateľ sa stáva priamym svedkom ich dobrodružstiev, pracovného nasadenia, avneposlednom rade momentu, keď sa po práci spodlahovým kúrením nečakane zmenia na žaby. Otvárajú sa tak pre ne nové dvere do sveta. Celý proces, ktorým musia prejsť – pričom im robia spoločnosť prekážky – však stojí za to. Veď ,,nie je to nádhera? Keď sa puzzle života tak krásne poskladá?“ (s. 19). Žubrienky nám vlievajú do žíl nádej, že ak nájdeme to, čo nás naozaj teší, nemali by sme sa vzdávať túžby ísť za svojím snom, nech by bol akokoľvek bizarný.
Miroslava Košťálová
