ղľáԾ
Preklad Mária Pastirová
Spolok svätého Vojtecha 2014
„O dôležitosti a zázračnosti čohokoľvek rozhoduje myseľ, jejpostoj k pozorovaným veciam.“
Anglický spisovateľ, filozof, novinár Gilbert Keith Chesterton (1874 – 1936) vyniká šírkou tematického i žánrového spektra svojich diel. U nás jedlhšie známy azda akoautor Detektívnych príbehov otca Browna, vposledných rokoch sme však mali možnosť spoznať ijeho biografický román o sv. Františkovi zAssisi či Ortodoxiu – originálne, humornovážne rozprávanie ozmysle ľudskej existencie. V ňom autor rozvíja svoje povestné umenie paradoxu, keď hovorí opotrebe „spájať dôverne známe sneznámym, teda stajomstvom“, čím dosiahneme schopnosť vnímať svet s úžasom, s očarením zneho, a na základe toho získame pocit, že je nám naklonený a môže nám v ňom byť dobre...
Plné paradoxov sú ajeseje obsiahnuté v knihe s príznačným názvom Ohromné maličkosti, vich pozadí zväčša nechýba skromný, nonapínavý príbeh. Autor sa vnich zamýšľa presne nad tým, čo vložil do názvu: nadmaličkosťami, ktoré sú lenzdanlivo „maličké“ (všedné, obyčajné, nezaujímavé), no vskutočnosti – vďaka zmenenému pohľadu – získavajú ohromné rozmery (zaujímavosť, význam, dôležitosť). Mottom celej knižky bymohli byť úvodné autorove slová: „Nikto z nás sadostatočne nezamýšľa nadvecami, naktoré upiera svoj pohľad. Alenedovoľme očiam odpočívať. Cvičme oči, kým sanenaučia vidieť prekvapivé skutočnosti, naktoré v prírode natrafíme tak bežne ako nanatretý plot. Staňme sa očnými atlétmi...“ Jezrejmé, že autorovi nejde len o „oči“, ale aj omyseľ, pamäť, predstavivosť, že muide onový uhol pohľadu, onové videnie a chápanie vecí, udalostí, súvislostí, oich nové, neošúchané interpretácie. Človek, ktorý sastane „očným atlétom“, objavuje v každodennosti tajomno, priam zázračno, vo všetkom, s čím sastretáva, nachádza čosi zaujímavé, podnetné, svet sapre neho stáva nevyčerpateľným zdrojom údivu, očarenia, pretože ten „nikdy nezahynie nanedostatok divov, nanajvýš nanedostatok údivu“.
Takmer v štyroch desiatkach esejí Chesterton dokazuje, že svet hýri neobyčajnými vecami, príbehmi, závisí len od nás, koľko smeschopní rozpoznať. Napríklad najeho spoznanie honetreba za každú cenu celý precestovať, stačí ho zjedného miesta pozorovať (sústredene, citlivo, vhĺbene), anaoko nehybný pozorovateľ môže uvidieť viac ako uštvaný cestovateľ.
Chesterton bravúrne dokazuje pravdivosť poučky literárnej teórie, že témou eseje môže byť čokoľvek: obsah vrecka, cesta vdrožke, čakáreň namalej železničnej staničke, detské hračky a vzťah dospelých knim, ale aj ležanie vposteli... O dôležitosti a zázračnosti čohokoľvek rozhoduje myseľ, jejpostoj kpozorovaným veciam. Ťažko vybrať zo všetkých typov paradoxných situácií vknihe tienajvydarenejšie, noazda predsa spomeniem paradox cestovateľa, ktorý opúšťa Londýn, avšak na otázku, kam savybral nacestu, odpovedá, že doLondýna, ibaže cezviaceré krajiny Európy. Zmyslom cesty je návrat domov, príležitosť uvidieť známe miesta novým pohľadom, či ako tovyjadril protagonista: „Jediný spôsob, ako sadostať doAnglicka, je odísť zneho.“
V esejach skĺbil spisovateľ humorný tón, prechádzajúci do irónie (výrečný jeobraz anglického parlamentu či rôznych politických praktík) sfilozofickými úvahami, ktoré prinútia pristaviť sapri téme – anajmä – vyskúšať si čosi z „očnej atletiky“, zumenia uvidieť svet nanovo, s údivom.
