ղľáԾ
Levice, KKBagala aliterarnyklub.sk 2012
Spomínať sa dá vreštauračnom vozni prirozhovore či uholiča vpolospánku. Vtedy skutočnosť voľne prechádza dosna i opačne, predstavy striedajú halucinácie, prítomnosť saprelína sospomienkami. Tak možno vysloviť všeličo aautor to ajvyužíva. Fantazijné, surrealistické, naturalistické, zhyperbolizované dovoľuje priamu kritiku, uštipačný humor, neetickú otvorenosť ineslušnosť, iróniu, nomiestami až na úkor humanity. Vnímame zvláštne, nečakané asociácie, absurdné situácie, personifikáciu, ktorá často vyvoláva ajosobitý typdrsného humoru akomickosť vzaujímavých súvislostiach. To, čo jesmutné, autor odpatetizúva, vtipnosť azúfalosť sanachádza vjednej rovine, nastupuje ťažká psychológia postáv avzťahov medzi nimi. Poznačený, trpiaci človek je ubíjaný blížnymi, čo jestvárňované sdávkou krutosti, niekde priamo alebo až vykonštruovane pre možnosť vysloviť posolstvo. Človek uBallu je vždy vnejakom ohrození, vovyhrotenej situácii, z ktorej sanemôže dostať. Vypäté životné postavenie ako v existencializme obnažuje ľudské zlo, ktoré je vneustálom boji sdobrom v človeku i v spoločnosti. Autor rozohráva obrazy podvedomia viacerých postáv súčasne, ich myšlienky a názory sa čiastočne dotýkajú i prekrývajú. Ako vníma svet človek sneodvratnou diagnózou ahypochonder, ako savyrovnáva sospomienkami nadom, domov, mŕtvych, aký má vzťah k sebe, k iným, k svetu? Ballov človek je vpodstate chorý zo zlého života, zlých názorov avzťahov; vsúčasnom svete jeakoby lenvirtuálny, ak jeprirodzený, vymyká sa z obludnej množiny prázdnych hodnôt. Autor nám predstavuje zraneného, slabého, bojazlivého, hanblivého, úzkostného, podozrievajúceho a zakomplexovaného súčasného človeka, ktorého charakterizuje cezdetaily jeho činnosti. Dospomienok, snov, rozhovorov apredstáv zakomponoval fakticitu, jej vnímanie aúčinok napsychiku, myslenie akonanie vo sfére súčasnej politiky. Príbehy jeho protagonistov majú zástupný charakter, ide o analógiu sospoločnosťou, jejpremenami azvláštnosťami, ktoré zaujmú aj ohúria. Nakomunite postáv troch poviedok knihy sprimeraným napätím adobrým štýlom prezentuje obraz spoločnosti cez iróniu, sarkazmus, hyperbolu, ale ajpriamo. Tomu adekvátne prispôsobuje ajsúčasnú lexiku administratívy, politiky a zákonodarstva, nopoužíva i subštandardný slovník. Balla v prózach variuje spôsoby rozprávania i typy rozprávačov, rýchlo sastriedajú postavy aprekrývajú časy (vokamihu preletia roky), nečakané sú prechody zmotívu domotívu, aleautor sa vtom nestráca, postupne všetko uzatvára aje todobré, živé. Balla prostredníctvom postáv akoby odkrýval svoje kompozičné postupy aspôsob tvorby. Prečo Oko? „Mať tretie okonad uchom je čudné. Ešte čudnejšie je, že ním nič nevidím. Práve totreba vidieť tretím okom. Že nič nie je.“ Texty knihy sú naplnené všetkým, čo k zaujímavej a typicky ballovskej próze patrí.
