ղľáԾ
Kôň Przewalského je treťou knihou klimatickej tetralógie Maje Lundovej. Aj v tejto knihe, tak ako v dvoch predošlých Príbeh včiel a Ѵǻá, znovu sleduje tri dejové línie zasadené do rôznych časových úsekov. Tentoraz si pre svoj autorský zámer vybrala Rusko 19. storočia, 90. roky minulého storočia arok 2064.
Spojitosti medzi protagonistami sú však vágnejšie a prepojenia, ktoré veľmi dobre fungovali vprvej časti série, tu pôsobia len ilustračne.
Oproti prvej knihe sa Maja Lundová vKoňovi Przewalského posunula ksnahe ozvláštňovať dej. Dejová línia ruského zoológa Michaila je vyrozprávaná retrospektívne prostredníctvom jeho vlastnoručne písaných pamätí. Dej vroku 2064 robia osobitým nikdy neotvorené listy, ktoré píše dcéra hlavnej protagonistky svojmu stratenému kamarátovi avkladá mu ich do opustenej schránky. ,,Drahý Lars, vždy keď ti hodím do schránky nový list, počúvam, kam dopadne – či na kovové dno schránky, alebo na ostatné listy. Kovové cvendžanie som už dávno nepočula.“ (s. 21)
Okrem samotnej problematiky chovu azáchrany plemena divých koní priniesla autorka aj témy homosexuality, rodičovstva či drogovej závislosti atraumy z vojny. Autorka zaujímavo nazerá na vzťah nemeckej veterinárky Karin, ktorá sa na konci 90. rokov snaží zachrániť plemeno takhiov (mongolský výraz pre sväté kone), adaptovať ich na návrat do prírody anásledne vypustiť. No nielen samotný chov je problematický aprináša mnohé sklamania aúskalia; do Mongolska priviedla aj svojho dospelého syna, ktorý bojuje sdrogovou závislosťou.
Autorka kladie dôraz striedavo na problematiku koní ana komplikovaný vzťah medzi matkou asynom, čo dej do veľkej miery rozširuje adynamizuje. Zaujímavý moment nastáva, keď si protagonistka musí vybrať, či zvolí záchranu koní alebo svojho syna. Autorka vtejto dejovej línii neskĺzla do klišé akomplikovanosť vzťahov medzi rodičmi adeťmi sa jej podarilo vykresliť oveľa plastickejšie aautentickejšie vporovnaní spredošlými dielmi. Línia hrdinky Karin sa javí ako najprepracovanejšia. Ďalší dvaja hrdinovia popri nej pôsobia viac-menej iba ornamentálne.
Téma materstva je ústredná aj pri tretej dejovej línii, ktorá sa odohráva v budúcnosti. Tu je však téma koní zatlačená do úzadia adejotvorne tu takmer vôbec nefiguruje.
Problematicky by sa dalo vnímať uchopenie témy homosexuality. Prežívanie lásky medzi dvomi mužmi sa autorke nepodarilo zachytiť uveriteľne, často sa uchyľuje kpátosu aromantizovaniu témy.
Homosexuálny motív sa rozpadá astráca na pozadí hľadania divých koní aich odchytu, protagonistove prehovory pôsobia miestami mechanicky apripomínajú článok z Wikipédie. ,,Nemal ešte ani štyridsať rokov auž bol slávnym lovcom zvierat. Ojeho počinoch kolovali mnohé neuveriteľné príbehy. Už ako štvorročný, vroku 1848, sa začal zaujímať ozvieratá. Jeho otec, obchodník srybami, raz získal šesť živých tuleňov, ktoré sa rybárom chytili do siete. Akeďže to bol muž sbujnou fantáziou, ktorý mal rád zvieratá, vymyslel si, že tulene vystaví pri svojom dome vHamburgu.“ (s. 62)
Tretí diel nepriniesol okrem témy koní do problematiky nič nové. Je otázne, či sa autorke podarí oživiť túto schému aj po štvrtýkrát ado akej miery ju dokáže ešte inovovať. Vknihe Kôň Przewalského skĺzavala do recyklácie motívov aatmosfér, čo spôsobovaloznačnú predvídateľnosť deja. Obmena štylistiky nestačí.
Autorka však možno poslednou knihou tetralógie prekvapí atému ekológie sa jej podarí vyrozprávať znovu iným, netradičným spôsobom.
Maja Lunde: Kôň Przewalského
Preklad: Ľubomíra Kuzmová
Bratislava: Slovart, 2021
