Na stope vrahovi
Emil Osif: Osudové stretnutia, Bratislava, Ikar 2008
Autor knihy Emil Osif, dôstojník ministerstva vnútra, sa dlhé roky zaoberal výskumom osobnosti psychicky narušených zločincov. Jeho výsledky pomohli v praxi mnohým kolegom – kriminalistom. Teraz ponúkol čitateľom napínavý príbeh, ktorý vychádza zo skutočných udalostí z nedávnych 80. rokov.
Hlavnou postavou tohto tragického prípadu je Ivan Heler, ktorý príležitostne pracoval na salaši. Osamelého muža, ktorý sa posmeľoval bielou okenou, priťahovali dievčatá a mladé ženy. Nevedel krotiť svoju túžbu a preto z času na čas sa vydával na „lov“. A tak zahynula jeho rukou Rómka Elena Adamicová, no vyšetrovatelia podozrievali jej snúbenca Laurinca. Neskôr sa obeťou stala študentka Lucia Lambertová, ktorá sa z výletu so spolužiakmi vracala sama domov. Heler si vždy dával pozor a „zametal“ za sebou stopy. Používal aj osvedčený trik – nechal sa „zašiť“ za drobný prečin, krádež. Preto aj po Luciinej vražde okradol svojho známeho Kuzmu, ale nechytili ho a navyše nik to nespájal s vraždou študentky. Povzbudený situáciou prišiel Heler do mesta (dej situoval autor do Banskej Bystrice a okolia) a od priateľa Harvana si požičal montérky s tým, že má prácu a vzápätí stihol jeho domácej zobrať peniaze. Nasledujúcou obeťou za budovou KNV sa stala Yvona Trnovská, ktorá sa v noci neubránila násilníkovi. Heler si bol istý svojím postupom, spokojne vrátil špinavé montérky, lebo ho vraj prepadli a ďalej sa presúval vlakom po okolí. Tušil však, že neprekonateľná túžba po ženskom tele ho raz dovedie na šibenicu, ale nedokázal prestať tak, ako neprestal okrádať svojich známych.
Okrem drastických opisov prepadov žien a Helerovho prefíkaného zbavovania sa dôkazov, zámerného mätenia vyšetrovateľov, priblížil autor aj mravčiu prácu polície, kriminalistov, súdnych lekárov, znalcov. Načrtol trpezlivé overovanie faktov, predpokladov, náznakov, hľadanie súvislostí i psychologické motívy trestných činov. Poukázal zároveň na špecifický problém znásilnenia, lebo ženy znásilnenie často neohlásia a vyšetrovatelia musia prelomiť bariéru mlčania...
Napriek tomu, že Heler unikal spravodlivosti, slučka sa pomaly zaťahovala. Vyšetrovatelia dopĺňali chýbajúce časti skladačky a nakoniec ho pri Žarnovici chytili. Heler sa priznal a po ročnom vyšetrovaní (preverili vyše tisíc osôb a vypočuli šesťsto svedkov) ho dosúdili a obávaného vraha-škrtiča popravili v roku 1987.
Emil Osif sa osobne zúčastnil na vyšetrovaní tohto najznámejšieho prípadu slovenskej kriminalistiky v rokoch 1982-1983. Skľučujúci príbeh napísal autor na pamiatku zavraždených obetí. Zároveň je aj dokumentom vyšetrovacích metód a postupov (miestami až priveľmi detailných) v našej kriminalistike tých rokov.
Katarína Mikluščinová