ղľáԾ
Rozprávanie o citlivých faktoch
Viliam Apfel: Panteón zlomených nádejí
Nezvyčajný apredsa pravdivý príbeh mohyly
M. R. Štefánika na Bradle
Liptovský Mikuláš, Tranoscius 2004
Pravdivý, teda dokumentárne doložený, zovereného pramenného materiálu precízne vybudovaný je príbeh, ktorý aj včitateľsky príťažlivej podobe napísal skúsený autor literatúry faktu Viliam Apfel. Anajnezvyčajnejšie pri čítaní ovybudovaní aneskoršej obnoveŠtefánikovej mohyly, diela Dušana Jurkoviča, na mňa zapôsobil fakt, že história zrodu tohto architektonického skvostu nebola doteraz vtakejto ucelenej podobe spracovaná. Oprávnene preto môže autor hovoriť o „nepochopiteľnej medzere“ vslovenskej literatúre. Atak veľké uznanie Apfelovi patrí už len za to, že po niekoľkoročnom pátraní vpočetných slovenských ačeských archívoch napísal knihu o osude miesta posledného odpočinku „slovenského Ikara“ atalianskych druhov, ktorí spolu sním zahynuli 4. mája 1919 po páde lietadla Caproni 450 neďaleko Ivánky pri Dunaji.
Dušan Jurkovič bol zvesťou otragédii hlboko zasiahnutý; keď sa dozvedel, že generál Štefánik v záveti prejavil túžbu byť pochovaný vedľa svojho otca vKošariskách, „vtej chvíli“ cituje Apfel zJurkovičových pomienok, „vo mne zajasalo: domnieval som sa totiž, že Štefánik bude prevezený do Prahy. Skôr ako sme vsadli do vlaku do Bratislavy, bol som rozhodnutý pochovať generála Štefánika na Bradle...“ Atak vprvých kapitolách autor podrobne zaznamenáva, ako bolo pre túto Jurkovičovu odvážnu myšlienku potrebné získať nielen vládnych predstaviteľov, ale aj Štefánikovu rodinu.
Stavba dnešnej mohyly začala takmer odesaťročie neskôr – 11. júla 1927 aApfel vo svojom „pravdivom príbehu“ rekonštruuje jednotlivé etapy jej budovania: zrod projektu vJurkovičovom ateliéri, vytvorenie Spolku pre postavenie pomníka gen. Štefánikovi na Bradle, ktorý vyhlásil finančnú zbierku, položenie základného kameňa mohyly 4. mája 1924 až po dovoz bieleho travertínového obkladu zkameňolomu vSpišských Vlachoch (194 plne naložených vagónov). Po 280 dňoch budovania bola mohyla na Bradle 28. septembra 1928 slávnostne odhalená.
Odvtedy sa onej právom hovorí ako oŠtefánikovej aJurkovičovej mohyle, pretože jedinečnosť Štefánikovej osobnosti „potvrdzuje“ jedinečnosť Jurkovičovho talentu: svojou krásou aharmóniou, ako aj fenomenálnym zakomponovaním do prírodného masívu Bradla patrí mohyla kvrcholom pamätníkovej tvorby nielen na Slovensku. Aj preto je v knihe kapitola Umelec zrodu kopaničiarov, vktorej sa na základe archívneho materiálu zJurkovičovej pozostalosti dozvedáme o živote tohto umelca.
Vďalších kapitolách knihy V. Apfel sleduje pohnuté osudy mohyly po nástupe komunistického režimu vroku 1948, ktorý sa Štefánika aj Jurkovičovo dielo snažil vytesniť znárodnej pamäti. Zaznamenáva aj prvé pokusy predstaviteľov mesta Brezová pod Bradlom zpolovice 80. rokov zastaviť proces chátrania adevastácie mohyly anakoniec úspešné, aj keď zložité, teraz už nie politickou zlobou, skôr ľudskou malichernosťou achamtivosťou poznačené obdobie obnovy mohyly do jej pôvodnej krásy 4. mája 1996. Knihu autor doplnil Slovom historika M. Hronského, Pohľadom architekta A. Valentoviča aaj vzácnymi fotografiami akresbami sčasti uverejnenými po prvý raz.
VŠtefánikovej mohyle, tak ako nám ju približuje táto kniha, sa nezrkadlí len osud jednej kultúrnej pamiatky, ale v skoncentrovanej podobe sa vnej odráža aj osud našich národných dejín – deformovaných, zamlčiavaných, falšujúcich obraz ich najväčších osobností. Preto som sa pri čítaní tejto knihy chvíľami neubránil aj silným emóciám.
Anton Baláž
