��������

Názov detektívky Ethana Crossa Pastier (Ikar 2013, preklad Ján Dulla) je síce tajomný, obálka však jasne svedčí o tom, že nepôjde o príbeh človeka, ktorý sa obrátil na vieru v Boha. Autor založil charakter svojich postáv na boji dobra a zla. Bývalého detektíva Marcusa Williamsa a masového vraha Francisa Ackermana spojil nielen v tom, že oboch obdaril talentom ubližovať, ale možno práve Francis je druhým Marcusovým ja.

Detektív Williams zanechal prácu policajta a odsťahoval sa z New Yorku na pokojnejší vidiek. Ani tam mu však zločin nedá pokoj a keď sa stane v jeho okolí, musí sa doň zapojiť. Williams má všetky vlastnosti typické pre jeho úspešných severských kolegov Harryho Holea či Kurta Wallandera a rovnako ako oni, stále bojuje so svojimi tienistými stránkami.

Aj keď chladnokrvný spôsob, ktorým vrah zaobchádza so svojimi obeťami, desí aj skúsených policajtov, Cross ponúka možnosť tento odpor voči jeho negatívnej postave zmenšiť. To, čo si Francis Ackerman prežil ako malý chlapec v opatere svojho narušeného otca, by nejedného človeka zmenilo na zver. Keby Ackerman starší nerobil svoje choré experimenty na vlastnom synovi, možno by z neho nevyrástol hľadaný zločinec. Aj na tejto myšlienke postavil Cross jednu z hlavných línií svojej knihy. Pastier otvára otázku, do akej miery utrpenie formuje charakter človeka.

Crossovej zápletke nič nechýba. Rýchla láska mladého agenta, dôkladná psychológia vraha, neusporiadaný život hrdinu, opisy brutálnych a rafinovaných činov, krv. Jeho príbeh však dokáže nielen zaujať, ale čo je pri tomto žánri ťažšie, aj prekvapiť. Malé odhalenia detektíva dospejú až ku konfrontácii s korupciou na najvyšších politických miestach a k sprisahaniu v bezpečnostných štruktúrach.