ղľáԾ
Ľudia v Pavučine – alebo – Pavučina, ktorá poteší
Taňa Lucká: Pavučina, Bratislava, Ikar 2008
„Pavúčia žena vkrovinách utkala siete priezračné. Pre koho? Pre koho? Kto sa jej zapáči, aby ho zovrela vpavúčom zajatí?“ citát zpiesne stredoafrického kmeňa Simejov použila Taňa Lucká ako motto svojej knihy. Jej hrdinovia sa totiž zaplietajú do pavučiny rodinných, ľúbostných či priateľských vzťahov, ale iintríg.
Pôdorysom príbehu je retrospektíva. Zámožný podnikateľ Herbert sa ocitne po náhlej mozgovej príhode vnemocnici ajeho dcéra Zuzana adruhá manželka Ika čakajú na lekársky verdikt. Kým si spytujú svedomie, či sa pod stav otca amanžela nepodpísali aj ony svojím egocentrizmom, autorka zachytáva minulosť. A tak spoznávame rodinu majiteľa azakladateľa nábytkárskej firmy - workholika Herberta, ich priateľov Zola aZitu,kolegov Jozefa a Noru, potencionálnych ženíchov – Mojmíra aAdama. Ústrednými postavami sú ambiciózna dizajnérka Zuzana sneverným snúbencom, zato však smilujúcim bohatým oteckom ajej priateľka,nová pôvabná účtovníčka firmy - Petra. Neskôr sa dozvedáme, že Petra je nemanželskou dcérou Zuzaninho otca, jej nevlastnou sestrou.
Nuž, námet na ženský román ospletitých vzťahoch ako vyšitý. Na rozdiel od väčšiny podobnej produkcie sa však kniha vyznačuje kultivovaným jazykom apsychologickým prekreslením postáv asituácií. Navyše, hrdinky sú svýnimkou Iky, zamestnané ženy, ktoré sa chcú realizovať vo svojej profesii, čiže nejde iba orozoberanie citov asúkromia.
Pôsobivá je filmová skratkovitosť. Napríklad pri vykreslení spomienok Zuzany na detstvo, či nachádzaní cesty kdruhej otcovej manželke. Plochejšie vyznieva načrtnutie príbehu nepraktického starého mládenca Jozefa, ktorý obetavo opatruje svoju matku apodlieha zvodom mladej kolegyne...
Autorka akoby obrusovala hrany konfliktov, neodsudzuje, hľadá ospravedlnenia. Pre náladovú acholerickú Zuzanu vjej zlých skúsenostiach svýchovnými metódami jej matky. Pre chladno kalkulujúcu Petru, ktorá súcit aempatiu považuje za zbytočné mrhanie energiou a zohráva úlohu „pavúčej ženy“, ho nachádza už vopred vo vetách „Dlho ju prenasledovali tri otázky: Čo čakáme od života? Čo si môžeme od života vynútiť? Dá sa zo života vytrieskať viac, ako nám to určil on sám?“
Čitateľ je v závere až zaskočený ako ľahko sa dá manipulovať sukradnutým miliónom, informáciami isnami. Chcel by sa dozvedieť možno viac, ako to všetko dopadlo sjednotlivými postavami knihy. Ale musí sa uspokojiť s„iskričkami nádeje“ astým, že „pavučina“ je v podaní Luckej dvojvýznamovou metaforou pre sieť vypočítavých intríg ale aj mäkkú záchrannú sieť usporiadaného domova arodinného zázemia. Práve jemu vzdáva autorka, inak matka troch detí, svojský hold.
Elena Ťapajová
