ղľáԾ
Dana Podracká: Persona & Morfeus
Bratislava, SOFA 2007
Knižný diptych Dany Podrackej svojím vonkajším avnútorným charakterom odkazuje na dávne aprvotné chápanie symbolu. Grécke symballein znamenalo „spojiť“ asúviselo santickým zvykom rozlomiť prsteň či tabuľku, pričom opätovné presné spojenie bolo znakom priateľstva, lásky. Takisto možno vnímať obe knihy našej poprednej poetky: uvedomovať si ich jednotlivo, ale aj ako súčasti, ktoré spojením pri čítaní vytvárajú zvláštnu intertextovú kvalitu. Na prebaloch sa píše ovytváraní tretej knihy, knihy „medzi“; symbolickosť však dovoľuje korigovať údaj o počte možných kníh smerom kštedrejším číslam, hoci práve číslo tri svojím významom harmónie, celistvosti azavŕšenia absorbuje všetku ďalšiu početnosť. Zo spornosti tohto milého interpretačného paradoxu však pre nás vyplýva opora. Na istej úrovni vedomia predsa vystupuje blízkosť oboch protikladných slov (spor aopora), podobne sa vhĺbke základného básnického gesta Dany Podrackej tají idea nerozdielnosti diferencovaného sveta na tu/tam, hore/dole, teraz/potom, sen/skutočnosť atď. Autorka totiž celou témou preniká naraz, vjedinom navrstvenom ohniskovom bode, vstretnutí vnútra sinšpiračnými momentmi, zväčša vizuálnymi, so životnými impulzmi, spravidla tragickými, snáboženstvom a ezoterikou, sumením, so spomienkami. Umožňuje jej to metóda snivého videnia, prelínania časov, azhľadiska kauzálnej reality, dôraz na nelogické väzby –takisto poetika senzitívnej metafory kombinovanej svecnosťou. Básnické vyjadrenie kompenzuje popretie bežných zákonitostí acivilného poriadku poriadkom mýtizujúcim až mystickým. Poriadkom navonok azda neporiadnym, intuitívnym, prekvapivým, zato však vdôsledkoch výstižnejším a osobitejším. Poriadkom, ktorý si buduje dôveryhodnosť rébusom srdca, nie nalinkovanými cestami intelektu.
Reflexívno-kontemplatívne verše Persony alyricko-éterické gnómy Morfea sú naplnené emočnou symbolikou avtomto zmysle sa ich funkcia najlepšie ukazuje vzobrazení originálneho poznania, teda básnickej noetiky – noetiky neobratej okrásu. Inými slovami ide ostretnutie vnútra svlastným vnútrom, omoment maximálnej intimity sebapoznania, vktorom už aj dotyk je nekonečnou vzdialenosťou... Podracká sa ale nevyčerpáva tam, kde naše nemnohé dobré poetky nachádzajú svoj cieľ, teda vmučivo zložitej sebaprojekcii. Má navyše. Sebapoznanie transformuje do podoby kolektívnej skúsenosti, poznania spoločenského aľudského (najmä etika, história a politika). Zpoézie nevyrobila príležitosť hovieť si vo výsostne súkromnom priestore, kde sa môže hocičo. Predstavu súčasnej poézie korigovala tým, že zo svojho súkromia urobila prechodnú miestnosť (tranzit), cez ktorú sa vchádza inam, na miesto, kde všetky duše preniká rovnaké dejà vu. Tak umožňuje čitateľom zároveň zdieľať obrazy avýjavy sebapoznania, a súbežne ponúka prežitie osobnej noetiky nepostrehnuteľných súvislostí. Porozumie ten, kto precíti – veď kčomu inému majú viesť knižky sjedným titulom prevzatým z jungovskej psychoanalýzy asdruhým z gréckych bájí, ak nie kpochybnosti onašich samozrejmých istotách zabetónovaných vo vedomí?! Persona – archetyp označujúci sociálnu masku človeka aMorfeus, boh snov, zobrazovaný skrídlami na sluchách. Aké plaché azraniteľné záležitosti to vytiahla Podracká, aké jemné zrno hádže cez hrubé sito týchto dní... Pýtame sa na zmysel anachádzame dramaticky romantickú vieru vkompetencie tejto básnickej výpovede, nachádzame presvedčenie, že nejde oúlet s„podmazom“ čarovnej atmosféry, ale opravdu. Predostierať pravdu slovami oduši ačírosti však dnes znie akonaivita činihilizmus. Naivita, lebo kto dnes verí vniečo ako pravda, anihilizmus, lebo každá pravda je vyvrátiteľná. Podracká má však jeden uveriteľný tromf: ženstvo. Spojením so ženskosťou, ako život a svet zachraňujúcim princípom, princípom obetavosti a celistvosti, ako obchádzaným aspektom božskosti, vychádzajú naivita inihilizmus ako vyliečené pojmy, teda ako viera aplnosť, ato aj napriek permanentnej existencii utrpenia. Atak sa vlastne Podrackej nebývalý projekt stáva aj terapiou súčasnosti, básnickým hlasom na púšti.
Radoslav Matejov
