ղľáԾ
Sylvie Germainová: Pieseň neláskavých
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005
Preklad Igor Navrátil
Kniha rozpráva životný príbeh ženy, ktorá dokonale precítila význam slova samota, ale ani fakt, že ju ihneď po narodení odvrhla matka aani to, že bola rovnako nemilosrdne vysotená zmnohých iných miest, ktoré už-už začala považovať za náhradný domov, ju nedokázali pripraviť ovytrvalú túžbu ísť ďalej anikdy sa celkom nevzdala. Táto vnútorná sila anezdolnosť ostro kontrastujú srozprávačkiným výzorom nenápadnej až priehľadnej albínky adodávajú zvláštnu atmosféru celému príbehu – ústredná hrdinka sa miestami stráca apred nami sa vynára jej svet, akoby ju celú pohltila krutá pestrosť života a uchvátili nezodpovedané otázky ovlastnom pôvode asmerovaní všetkých, ktorých na svojej púti stretáva.
Pieseň neláskavých je okrem príbehu jedného ľudského života aj príbehom histórie ľudstva: čas druhej svetovej vojny, obdobie dobýjania vesmíru ireportáží ztretieho sveta. Historické dianie je len okrajovou záležitosťou prózy, ale na druhej strane ešte viac podčiarkuje osamotenosť človeka uprostred udalostí. Tretiu rovinu viac-menej životopisného príbehu Chvály-Márie tvoria jej vidiny zjavujúce sa vždy vnečakanej chvíli, aby ju zaskočili svojou čistotou asvetlom alebo zmiatli svojou obludnosťou; no nech už sú akékoľvek, pretkávajú prózu vedomím nadčasovosti – práve vnich sa dokonale stráca nielen hrdinka, ale aj celá jej doba avidiny korešpondujú shľadaním toho najautentickejšieho vyjadrenia túžby po zmysluplnosti ľudskej existencie. Rozprávačka nechce informovať obiede svojho života, len sumarizuje udalosti spred desiatok rokov, lebo si je vedomá toho, že dnes už onich môže hovoriť, môže prerušiť mlčanie aviesť dlhý monológ bez ohľadu na to, či ju niekto počúva alebo nie; dnes pozná vlastnú cenu.
Sylvie Germainová sa vždy pozerá aj za slová, pripája ich do textu tak, aby akceptovala ich mnohotvárnosť, nikdy ich nepodceňuje amožno práve preto nachádza vnich presne to, čo hľadá – farby, chute avône vtisícich podobách. Reťaze slov vjej podaní zrazu nie sú osamotenými aúzko vymedzenými spojeniami, ale nesú vsebe odkaz na ďalšie aďalšie udalosti, až napokon vytvoria vlastný svet prekračujúci rámec „hodnovernej“ reality. Táto časť zachytáva úlomky kresťanského vnímania sveta, ktoré sa pod tlakom nepriaznivých okolností rozptyľuje, ale cez myšlienku nekonečnej spolupatričnosti ústrednej hrdinky so všetkými ubiedenými aprenasledovanými nespravodlivým osudom sa stále znovu vynára. Rovnaká, aj keď neuvedomovaná tendencia správať sa vduchu kresťanskej morálky vedie Chválu-Máriu ikzmiereniu sa svlastným osudom, kodpusteniu aprekonaniu zatrpknutosti. Rozprávačka vprvej osobe síce evokuje vysokú mieru zainteresovanosti na jednotlivých dejových úsekoch, ale tým, že celé rozprávanie je prednesené svedomím rozdielu medzi prítomnosťou aminulosťou, sa jej podarilo zachovať odstup:sentiment nahrádza jemná práca so senzuálnosťou ana nej postavených paralelizmoch, nech už ide ojednoduché prirovnania obrazov alebo orozvinutie paralely medzi celým životným osudom hrdinov.
Pieseň neláskavých je vyznaním lásky ksamote ivyjadrením hlbokého záujmu ovypočutie toho druhého, je ponúknutím úprimnej spovede iprejavom poznania, že omnohých veciach sa sniekým iným než so sebou nedá rozprávať, je kruto realistická ačarovne iracionalistická, ale predovšetkým preniknutá nádejou, že vypovedané aj nevypovedané dokáže zbližovať človeka svlastným icudzím vnútrom.
Adela Gabríková
