ղľáԾ
Pišťankovsky výrazný debut
Michal Franka: Na brehu spieva dav
Bratislava: Ikar, 2020
Koncom kovidového roka 2020 vyšiel debutový román neznámeho slovenského autora Michala Franku Na brehu spieva dav, ktorý si, podobne ako Rivers of Babylon pred tridsiatimi rokmi, zaslúži označenie výnimočný.
Ahoci tieto romány ani nemôžu byť protikladnejšie,spája ich nielen prepracovanosť a rozprávačská suverenita, ale ajnaliehavosť ametaforickosť, sakou charakterizujú svoju dobu.
Na brehu Rivers of Babylon spieva dav
Kým Pišťankov Rivers od Babylon bol maskulínne robustný, drsne fanfarónsky ahravo vtipný, román Michala Franku je intelektuálne analytický, decentne elegantný, hlboko senzitívny akompozične vyvážený. Chýba mu coolová provokatívnosť, no zaujme umeleckými a intelektuálnymi kvalitami. Čiže vlastnosťami, absenciu ktorých Pišťankovmu románu kedysi kritici najväčšmi vyčítali.
Rozdielnosť oboch diel sa prejavuje takmer vo všetkom – vpostavách, jazyku iv dialógoch. Na rozdiel od Pišťankových „primitívnych dravcov“, fungujúcich na princípoch prvej signálnej sústavy, sú hrdinami Frankovho románu najmä príslušníci intelektuálnej strednej vrstvy. Anajmä – zásadný rozdiel je vtom, ako rozdielne obaja autori pristupujú ktéme násilia.
To, čo tieto dva výrazné debuty aj napriek všetkým rozdielom spája, je mrazivá výstižnosť, s akou naznačujú budúci spoločenský vývoj. Nehovoriac oliterárnej kvalite, výrazne vystupujúcej nad priemer domácej literárnej produkcie.
Témou románu Na brehu spieva dav je zobrazenie viny,spoločenského odsúdenia (lynču) a manipulácie sociálnymi sieťami na pozadí radikalizujúcej sa spoločnosti, ktorá sa vmene pravdy, práva aspravodlivosti čoraz väčšmi uberá cestou otvoreného násilia. Nemenej dôležitým motívom je však aj vyjadrenie prebúdzajúcej sa „ženskej sily“ aženského vnímania sveta. Nejde ani tak oprvoplánovú manifestáciu feministických postojov, skôr ovýsostne ženský aspekt vnímania násilia zpozície fyzicky slabšieho.
Zločin, trest a YouTube
Vcentre románu je útok mladej ženy – docentky Barbory Palúšovej, ktorá zostrachu zeskalovaného násilia za bieleho dňa pripraví oživot arogantného vodiča sťahovacieho auta. Jej šokujúci akt obrany je neadekvátny, no nikto z „rozhorčených sudcov“ netuší, že vminulosti sa pred očami vlastnej dcéry sama stala na verejnosti terčomnásilia.
Barbora svoj čin zakončí tým, že sa na nehybné mužské telo vymočí, keďže si vpodvedomí nesie predstavu, že takto pokorený nepriateľ jej už nemôže ublížiť. Celá udalosť je zachytená na kamere a okamžite sa stane vďačným mémom pre médiá a sociálne siete. Množia sa vulgárne odsudzujúce komentáre ahoci nikto nepozná úplnú pravdu opríčinách skutku, mediálna poprava mladej ženy ovplyvní nielen súdnu dohru jej prípadu, ale má aj ďalšie fatálne následky.
Autor postupne odhaľuje prehistóriu celej udalosti zpohľadu viacerých hlavných aj vedľajších postáv. Ukazuje ich motivácie, sociologické, rodinné apsychologické pozadie. Súčasne vkontexte známych diel svetovej literatúry (Dostojevského, Andrejeva, Dürrenmatta) otvára etické afilozofické otázky viny atrestu.
Jedna zpostáv – mladý muž zjužného Slovenska Kamil Révay – konštatuje: „Už viem, že pravda síce nie je zplastelíny, ale má viac tvárí atebe sa vždy ukáže len tá časť, na ktorú zo svojho miesta dovidíš.“ (s. 222)
Obe ústredné postavy – Barbora aj Kamil – majú silnú osobnú skúsenosť smediálnym lynčom. Kamilovi na základe nešťastnej súhry zlých okolností tesne po skončení štúdia odoberú vysokoškolský diplom aza jeho mediálnou vivisekciou stála po spravodlivosti volajúca Barborina sestra, novinárka Táňa.
Radšej ďaleko od masy
Fatálna skúsenosť snenávisťou davu je uoboch postáv katalyzátorom ich osobnostného prerodu, hoci ukaždého znich má, paradoxne, úplne inú podobu. Barbora vďaka nej prelomila svoj celoživotný strach aKamil sa stal, naopak, rezervovanejším vo vyjadrovaní vlastných vyhranených postojov a imúnnym voči masírovaniu jeho národnostnej identity.
„Na to, čo sa na Slovensku deje, sa budem pozerať už len zdiaľky, aj mentálnej. Keby bolo niečo ako tretí breh, tak ztretieho brehu. Akože nie som ani na jednej strane. Lebo ja budem ťažko fandiť internetovým lynčom, nech majú akúkoľvek podobu.“ (s. 216)
Cesta do pekla viacerých postáv je dláždená napohľad tými najšľachetnejšími úmyslami. Relatívnosť toho, čo považujeme za nespochybniteľnú pravdu, demonštruje autor najčastejšie vsilných konfrontačných rozhovoroch svojich postáv.
Osobné konflikty aetické dilemy zobrazuje Michal Franka vkontexte radikalizujúcej sa spoločnosti po pandemickej kríze ahybridnej občianskej vojne na južnom Slovensku.
Debutujúci autori sa spravidla snažia dostať do svojich diel kompletný sumár vlastnej životnej skúsenosti – ado veľkej miery to platí aj preromán Na brehu spieva dav. Meno autora Michal Franka je pseudonymom ajeho pravá identita nie je známa. Obdivuhodný rozhľad však nepredviedol samoúčelne, ale prísne ho podriadil svojej silnej téme.
Debutový román Michala Franku je výnimočným dielom pre vnímavých čitateľov aurčite stojí za pozornosť a prečítanie.
Dado Nagy (1970)
Moderátor aliterárny publicista, vydal knihu Slepačie polievky pre otr(h)lých (Sofa, 1996) aso spisovateľomPetrom Krištúfkom dielo Rota pomalého nasadenia (LCA, 2006).
