��������

Kanadský spisovateľ Yann Martell (1963) si získal priazeň literárnej kritiky aj čitateľov až svojou treťou knihou Plavba s tigrom, za ktorú získal roku 2001 kanadskú cenu Hugha McLennana a roku 2002 prestížnu Bookerovu cenu. Román zaujme menej skúseného a nenáročného čitateľa prvoplánovou robinsonovskou tematikou, náročnejšieho filozofickým obsahom.

Zoologická záhrada sa pre väčšinu z nás spája so slnečnou nedeľou, opicami, cukrovou vatou a balónmi. Pre indického chlapca Piscina Molitora Patela je ZOO súčasťou domova, je druhorodeným synom jej majiteľa. Vyrastá obklopený láskou rodičov a staršieho brata, prostredie ZOO ho učí vnímať svet a život plnšie, v širších súvislostiach. Idylické detstvo a pubertu naruší zmena politickej klímy a otcovo rozhodnutie emigrovať do Kanady. Rodina sa nalodí aj s časťou svojich zvierat na nákladnú loď a vydá sa za novým životom. Do cieľa však nedorazí.

Pi počas niekoľkých minút príde o všetko, loď sa potopí a s ňou všetky jeho istoty, nezostala mu ani len pevná pôda pod nohami, iba voda, nekonečné kilometre oceánu pod ním, pred ním, za ním a nebo nad hlavou. Nezostal však celkom sám, okolo záchranného člnu plávali žraloky, v člne sa spolu s ním plavili hyena, samica orangutana, zebra a bengálsky tiger. Pi dobre vedel, ako fungujú zákony prírody, prežije len jeden: najsilnejší. Keď prirodzeným výberom osamie s tigrom, opanuje ho strach a nesmierna chuť žiť. Využije všetky svoje vedomosti a vie, že obaja sa môžu zachrániť len vtedy, ak sa budú navzájom rešpektovať a vymedzia si svoje územie, ak on zabezpečí potravu a sladkú vodu pre oboch.

Autorovo rozprávanie o 227 dní trvajúcej plavbe plynie pokojne, čo s dramatickosťou situácie vytvára v texte osobité pnutie. Podrobné popisy denných činností – odparovanie morskej vody, kontrola plte, lovenie rýb - sú organickou súčasťou rozprávania a Martel ich využíva ako kontrastnú kulisu k šestnásťročnému hrdinovi, ktorého v úvodnej časti predstavuje ako hĺbavého chlapca, zaujímajúceho sa o duchovné otázky a nachádzajúceho svojho Boha. Pochádza z hinduistickej rodiny, dá sa pokrstiť a zároveň má svoj modlitebný koberček. Boh je len jeden a cesta k nemu vedie cez lásku a pokoru obsiahnutú vo všetkých troch náboženstvách. Pi si našiel k Bohu svoju vlastnú, vskutku nekonvenčnú cestu. Vegetariánstvo pre neho nie je nijakou módnou pózou, ale prirodzeným životným postojom človeka milujúceho a vážiaceho si život.

Martelovi sa do na prvý pohľad jednoduchého príbehu podarilo citlivo vkomponovať otázky zmyslu života, strachu, zúfalstva, ukázať, že pre život sú najdôležitejšie rozum, viera, láska a tolerancia. Ak sa drží človek týchto zásad, môže prežiť aj 227 dní v jednom člne s bengálskym tigrom.

Osobitne pôsobivý a originálny je opis ostrova bez zeme, kde stromy vyrastajú z vegetácie na morskej hladine a ostrov sa zväčšuje a zmenšuje podľa počasia. Ostrov, ktorý oplýval sladkou vodou a potravou, ale zároveň v noci zabíjal samotnou svojou podstatou, bol mäsožravý.

Na konci tohto rozprávania so šťastným koncom nám autor ešte trochu popletie hlavu inou verziou príbehu, s ľudskými stroskotancami v člne. Namiesto zebry príde o nohu a život ako prvý ranený námorník, druhou obeťou nie je opica, ale mama, hyenou a tigrom v jednej osobe je kuchár - kanibal. Rozhodne budete chcieť uveriť radšej plavbe s tigrom.

K medializácii a čitateľskému úspechu románu ,,prispela” aj aféra okolo obvinenia autora z plagiátorstva, ktorá mu skalilo radosť z úspechu, my si môžeme jeho jednoduché a zároveň majstrovsky presvedčivé rozprávačstvo vychutnať plnými dúškami.