��������

Básne sú po formálnej stránke pestré. Nájdeme tu strofovo organizované básne, niektoré sú organizované aj veršovo, rýmované básne, ale aj vo voľnom verši, báseň modlitbu, báseň pripomínajúcu techniku prúdu vedomia či haiku. Rovnako sú pestré aj tematicky. Ak by sme však hľadali zjednocujúci motív zbierky, pátrali by sme márne. Autor spracúva prírodné motívy, ľúbostné témy, nájdeme tu aj prvky náboženskej lyriky, ale aj báseň, ktorá je poctou maliarovi. Väčšina básní najväčšmi pripomína reflexívnu až impresionistickú lyriku (zachytenie momentu, chvíľkovej inšpirácie). Badať tu zároveň snahu o strohosť vo vyjadrovaní, problém však vzniká práve vo chvíli, keď je tak výrazovo strohý, že básne strácajú zrozumiteľnosť. Tie inak pripomínajú impresie, drobné zachytenia chvíle, momentu, záblesku. Dozvedáme sa tak o rôznych pocitoch lyrického subjektu (niekedy však ani to). Básne sú len akési skice, autor si načrtol, čo chcel zachytiť, čo ho zaujalo či prekvapilo. Najvýraznejšie to môžeme vnímať pri prírodnej lyrike, kde nenájdeme výrazné vypointovanie ani zjednocujúci motív, sú len chvíľkové a v opakovanom čítaní básne neponúknu významové otvorenie. Azda len s výnimkou anglického prekladu.

Zbierka určite zaujme svojím inovatívnym prístupom a hrou s jazykom. Môže byť zaujímavým čítaním pre bilingválneho čitateľa (anglické preklady sú jednoznačne osviežením). Ale keď sa dostaneme pod povrch zbierky, neponúka nové či autorsky zaujímavé témy ani pohľady na skutočnosť. Básne sa zdajú  skôr autorským denníkom, ktorý môže byť pre užší okruh jeho priaznivcov zaujímavou výpoveďou.