ղľáԾ
Bratislava, Marenčin PT 2011
V knižnej „ponuke dňa“ satentoraz ocitá ajrovnomenná publikácia slovenského autora predeti idospelých Tomáša Janovica, známeho najmä vďaka svojim aforizmom. Jeho najnovšia zbierka však nie jezostavená len znich, aforizmy sastriedajú sosmutnými anekdotami aglosami.
Z tematického hľadiska saautor zameriava zväčša na človeka, ostrým výsmechom častuje negatívne ľudské vlastnosti aako už uJanovica býva zvykom, nevynechá ani črty charakteristické preslovenský národ: „Pri čítaní našich dejín / Vždy sme sabili zapravdu. / Do pŕs.“ Výrazne pôsobí tiež motív plynutia času, ktorý avizuje určité zmeny vrodine, vspoločnosti: „Ja sommal kľúč / vdetskej izbe zvonka. / Moje deti už zvnútra.“ Janovic saprostredníctvom odkazov na známe udalosti aosobnosti ohliada zahistóriou, pozornosť upriamuje na režimy neslobody – totalitný nacistický akomunistický, sktorými polemizuje, dotýka sa otázky populizmu či chúlostivej problematiky židovského holokaustu. Nastavuje kritické zrkadlo „pseudohodnotám“ dnešného sveta, príznačného absenciou ľudskosti asvedomia.
Svoj smutno-ironický tón autor zmierňuje uplatnením slovných hračiek, úzko súvisiacich sozvukovou rovinou jazyka – kalambúrov, prešmyčiek, paronomázie, homonymie. Tým dochádza knavrstveniu ďalších významov, čo zároveň vytvára priestor prehumor: „Kedysi / ‚Je mi tofuk!‘ / Adnes / ‚Je mi tofuck!‘“ Oživenie krátkych útvarov dosahuje Tomáš Janovic vkladaním citátov známych osobností, naktoré nadväzuje adopĺňa ichvlastnými postrehmi.
Zaujímavo vyznieva tiež usporiadanie textov popri nevšedných ilustráciách Miroslava Cipára.
Autor predstavuje čitateľovi svet pokrytectva, nenásytnosti, egoizmu, vyprázdnených hodnôt, vktorom vládne moc apeniaze, ľudská bytosť sapritom stáva bezcennou: „Ale abysom nezabudol napeniaze, lebo otie ide až v prvom rade.“ Svoju Ponuku dňa uzatvára Tomáš Janovic sloganom „Morálka na lízing“, to jezavŕšenie nie príliš priaznivého pohľadu na súčasnú spoločnosť, podaného formou „smiechu cezslzy“.
