ղľáԾ
Tento titulok vjedom dámskom magazíne ma zaujal zdvoch dôvodov. Mám známu, ktorá z každej návštevy vbytoch svojich dospelých detí odíde zhrozená zneporiadku, ktorý tam vládne, je presvedčená, že ten chaos vich domácnostiach je odrazom chaosu vich hlavách. Druhým dôvodom, prečo som si ten názov článku všimol, bolo to, že som si práve kúpil knihu Martina Poliačika Lindy Lančovej Poriadok vhlave ǻپٳܱdz Kritické myslenie na každý deň.
Myslenie nám môže pripadať ako samozrejmá vlastnosť, ktorá je nám daná. Descartes ho stotožnil so samotným bytím človeka, no už Kant nás upozornil, že na rozum sa musíme dívať kriticky. Aj na ten náš. „Kritické myslenie je vnútorné nastavenie človeka, vďaka ktorému svoju myseľ, vnímanie komunikáciu neustále sleduje udržuje vstrehu.“ Takýto postoj si vyžaduje zodpovednosť pokoru, do ktorej sa väčšine ľudí nechce. Keď sa Trumpa ešte ako kandidáta na prezidenta opýtali, sakými odborníkmi sa radí, odpovedal: „Radím sa sám so sebou, som číslo jeden, pretože mám skvelý mozog.“ Počas pandémie covidu potomneváhal navrhnúť, aby si ľudia mohli ako prevenciu do tiel vstrekovať čistiace prostriedky. Lipneme na vlastných názoroch, ľahko prijmeme mienku iných, keď si myslia to isté, čo my, ale bránime sa, keď majú iný názor. Postupom našej mysle, keď preferujeme také informácie, ktoré potvrdzujú naše postoje, sa podrobnejšie zaoberal americký bádateľ Daniel Kahneman nazval ho konfirmačným skreslením. Poliačik preň navrhuje priamejšie pomenovanie – egocentrické skreslenie.
Kontrola nášho myšlienkového postupu však nezaručuje, že budeme prijímať správne rozhodnutia. Na to potrebujeme čo najviac informácií otéme, ktorá je predmetom nášho rozhodovania. Problém dostatku informácií pri dnešnej úrovni komunikácie nahrádza problém smnožstvom informácií ich vyhodnotením.
Masová komunikácia generuje aj masové myslenie. Jeden zprvých analytikov tohto fenoménu, Marshall McLuhan, pomenoval komiks bláznivou predizbou televízie prístup známeho autora komiksového seriálu Al Cappa prirovnal k prístupu spisovateľa Stendhala.
Stendhal sa vyjadril: Jednoducho svoje postavy zahrniem dôsledkami ich hlúposti potom ich vybavím mozgom, aby mohli trpieť. Al Cappova formula bola: Jednoducho svoje postavy zahrniem dôsledkami ich hlúposti potom im odoberiem mozog, aby boli bezmocní. Bezmocná neschopnosť postáv jeho komiksov je všeobecnou paradigmou ľudskej situácie.
Dnes je televízia internet hlavným zdrojom informácií. Keď sa oháňame právom na vlastný názor, mali by sme si dávať pozor, na základe čoho sme si ho vytvorili. Poliačik upozorňuje, že zdravý sedliacky rozum, opierajúci sa ovlastnú skúsenosť intuíciu, už na terajší informačný pretlak nestačí, potrebujeme myslieť kriticky. Spomínaný Kahneman tieto dve podoby uvažovania vidí ako rýchle pomalé myslenie alebo Systém 1 Systém 2. Systém 1, založený na asociatívnej pamäti, myslí intuitívne používame ho, keď sa potrebujeme rozhodnúť rýchlo, na čo sa pomalý Systém 2, opierajúci sa oanalýzu štatistiku, nehodí. Výhodou systému 1 je, že nešetrí len čas, ale aj energiu, ktorá je potrebná na zachovanie života, zodpovedá princípu biotickej efektívnosti, preto sa mozog správa ekonomicky, myslí čo najefektívnejšie, hoci schybami, aby spotreboval čo najmenej energie. Systém 1 beží automaticky Systém 2 je bežne v šetriacom režime, Systém 1 priebežne vytvára podnety pre Systém 2: dojmy, intuície, zámery pocity. Ak ich Systém 2 schváli, dojmy intuície sa premenia na presvedčenia zimpulzov sa stanú vedomé úkony. Deľba práce medzi Systémom 1 Systémom 2 je vysoko efektívna: minimalizuje úsilie optimalizuje výkon.
Kahneman to opísal na 528 stranách za svoju prácu vtejto oblasti získal Nobelovu cenu za ekonómiu. Poliačik tak vysoko nemieri, jeho práca má len 140 strán, ale prináša užitočné informácie nielen otom, ako si organizovať myslenie, ale aj ako viesť rozhovor, ako argumentovať komunikovať. Práve pre lepšiu komunikáciu sčitateľom má kniha ľahší tón, nechýba jej ani humor a zaslúži si, aby si ju prečítalo čo najviac ľudí. Možno ich nebude toľko, ako ich má slávna „upratovačka“ Marie Kondo, ktorej bol venovaný spomínaný článok oporiadku doma, ale bolo by dobre, keby niektorí znich, keď si upracú byt, dostali chuť urobiť si poriadok aj v hlave.
Martin Poliačik,Linda Lančová: Poriadok vhlave. Kritické myslenie na každý deň
Bratislava: N Press, 2022
