ղľáԾ
Portréty spred ispoza katedry
Ján Patarák: Portréty zo živého domu
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2000
Ján Patarák (poviedkové knihy Hudobná obeta, 1987, Prvý rok mieru, 1991, prózy Božie oko, 1992, Veľké ryby, malé ryby, 1994, Lúka 30 x 40, 1996) si vo svojom najnovšom dielku Portréty zoživého domu pospomínal na roky učiteľovania slovenčiny na SOU dopravnom vKošiciach.
Pútavým spôsobom vyrozprávané príbehy nám otvárajú dvere školy, triedy apodľa zasadacieho poriadku nás posadia do lavice kmilovanému či nenávidenému susedovi, aby pred nami oživili galériu portrétov spred ispoza katedry, vktorých budeme alebo pozorovateľmi alebo priamymi aktérmi. Učiteľský zbor ištudentské osadenstvo opäť dostanú presné kontúry; matné postavy zkrajiny zabudnutia vystúpia na javisko života smenom či prezývkou anajmä spríbehom, ktorý iba zriedkakedy bude ich vlastným, lebo problémy jednotlivca budú problémami celej triedy aživot študentov bude prepletený so životom učiteľov. Aakokoľvek sa učitelia budú snažiť vtlačiť študentom vlastnú pečať apretvoriť ich na svoj obraz, budú sa im ako ortuť prelievať zformy ana oplátku im natrvalo vpíšu do pamäti svoje príbehy. Príbehy dobrých avzorných žiakov ipríbehy pekelníkov, ktorí dospelým, učiteľom, unikajú, odporujú, kujú pikle, vyhlasujú ich za diktátorov, píšu fixkami po stenách svoje demagogické posolstvá. Ale pozor! Príbehy vzorných žiakov sa vytrácajú ešte rýchlejšie ako ich hlavní hrdinovia, no príbehy pekelníkov sa stávajú legendou. Alegenda majetkom školy.
Takou je ilegenda márnotratného syna Jana Pitra, ktorý už ako tretiak podpálil školský barak. Matke zlomil tri rebrá aopitého otca spútal povrazom, priviazal odiván, natrel medom aotvoril okno, aby ho zožrali muchy. Pije, podvádza. Tri razy sa pokúsil osamovraždu. Ukradol doktorovi pečiatku aj zoznam diagnóz azačal ordinovať vo dvore na popolnici. Alebo legenda pekelníčky Aranky Slovákovej, okorenená smilstvom ipoučením zneho vyplývajúcim. Či legenda pekelníka Gaba, ktorý na otázku prečo Sládkovičov Martin zabil kráľovského sokola, odpovedá: „a čo sním mal robiť, keď im ten sokol chodil na mak.“ (s.100)
Portréty zo živého domu sú na legendy neuveriteľne bohaté. Na legendy oláske avášni, alkohole, bitkárstve, nádejach ionavždy zabuchnutých dverách (slušnej) budúcnosti, ktoré spôsobila krátka poznámka dôslednej učiteľky: rodičia sa aktívne podieľajú na živote náboženskej sekty Jehovových svedkov.
Patarákovo dielko však poskytuje zadosťučinenie aj ubolenej študentskej duši, lebo vševediaceho učiteľa skladá zpiedestálu božstva amení ho na človeka. Hysterickú (súdružku) učiteľku môže vreči kolegov rovnako ako vreči študentov zastupovať jej poprsie aalkoholizmus zástupcu už nemusí byť tajomstvom. No sú to práve učitelia, ktorí dostanú do rúk kľúče od ľudských príbehov, aby do nich vstupovali azasahovali, nezriedka neuvážene, hystericky, necitlivo. Dotknutí by sa mohli počítať na desaťtisíce. Apredsa každý rok vseptembri ožívajú múry škôl množstvom ľudských príbehov. Komédií, tragédií ifrašiek.
Eva Faithová
In. Knižná revue, roč. X, 2. 8. 2000, č. 16 – 17, s. 5.
