ղľáԾ
O preťahovaní
Peter Bilý: Posledná siesta milencov
Bratislava, Slovenský spisovateľ 2006
Od básnického debutu Spomalené prítmie (2001) vydal Peter Bilý dva romány atri zbierky básní (jedna spoločne sMartinom Vladom). Oposlednej znich Posledná siesta milencov môžeme zhľadiska jej poetiky zopakovať, čo sa napísalo oautorovej tvorbe už predtým. Inými slovami: vrámci mladej generácie Bilý prezentuje svoju ujasnenú auzavretú koncepciu, ktorá čerpá ztradičných básnických vzorov a zavantgardy, vyznačuje sa artistnosťou, senzuálnosťou, expresívnosťou, zážitkovosťou akomunikatívnosťou. Intenzita lyrického zobrazenia smeruje do odkrývania vnútra subjektu – vňom je ukotvený základný konflikt poézie aživota, autenticity apozérstva, introvertnosti aexhibicionizmu, duševnej čistoty aerotizmu, večnosti adočasnosti, zčoho potom vyplýva téma a celková atmosféra tejto poézie, jej pestré ideové aštylistické charakteristiky, rozpornosť a dynamika. Musíme priznať, že spomenutý konflikt svojím korenistým dramatizmom asladkastou osudovosťou zároveň priťahuje sympatie aaj vďaka dvom prózam ním Bilý vstúpil do čitateľského aj kritického povedomia ako vcelku výrazná, zaujímavá iinšpiratívna spisovateľská osobnosť.
Cykly zbierky Posledná siesta milencov sa zmietajú vpochybnostiach, protikladoch aparadoxoch. Vjednom kruhu sa ocitá lyrický subjekt, jeho farbistá predstavivosť, milenecké, situačné azmyslové výjavy, opisy afragmenty ľúbostných aktov, reflexívne momentky aintímne postrehy... Bilý sa však oproti predchádzajúcim dielam aj jemne posunul alebo možno len kmitá medzi pólmi svojho naturelu: vlastný existenčný obraz síce naďalej predostiera safektovanou hereckou gestikuláciou, no v naliehavosti acynizme výpovede silnejšie zaznie jeho úprimná túžba po vnútornej celistvosti; spolu sňou sa však stále vyplavuje aj smeť z falošného odďaľovania jej dosiahnutia, akoby sa autor rozhodol obsedantne zotrvávať vbôľnych stavoch vnútorného rozdrobenia, preťahovať apreťahovať, kým znich nevyťaží všetky možné-nemožné básne. Atakéto priemyselné a menej premyslené taktiky vkonečnom dôsledku „schytá“ čitateľ vpodobe rôznych lacností aplytkostí... Poézia plná zdvihov apádov však napriek tomu pekne plynie, básnik svoju reč priam galantne obrúsil príjemnou veršovou intonáciou aeufóniou. Kniha určite osloví, má svoje krásy azáhady, je vnej osamelosť atrvalý, pre poéziu emblémový motív strácania seba pri hľadaní lásky.
Radoslav Matejov
