��������

Na noži

Ondrej Nagaj: Posmešníky

Žilina, Knižné centrum 2006

  Typologizovať humor v literatúre je veľmi ťažké, ale to nech si riešia teoretici. Každá sranda v skutočnosti končí, keď chcete humor vytvoriť! Vtedy ide len o jedno: získať od č��tateľa aspoň jeden úsmev, záškľabík, jedno citoslovné chi. A veru, málokto to vie, teda lepšie: málokto to vie zámerne! Treba tiež priznať, že niet nič ľahšieho, ako zistiť, ktorý humor je zlý: nastáva to vtedy, keď sa úsmev, ani záškľabík a ani len to chi nedostavia. A tak sa stalo i pri knihe so smiechom v názve. Čakáte, že Nagaj v nej zagagil až to rve bránicu, ale nachádzate pusté jednorázovky: trápne politické zádrapky, sťažnosti na poslancov, cirkev, zdravotníctvo, dôchodok a malé platy – horšou výnimkou je nechutné autorské spracovanie tém nacionalizmu. Čítate niečo, čo sa malo podobať na ��Dz�����š��é č�� ��Dz�����š��í����� epigramy, ale je to už stokrát ošuchnuté, a z toho, čo malo byť šťavnato sarkastické zostala len vypľutá zošúverená zlosť. Chýba tomu nápad a čaro nadhľadu tu znamená terra incognita. Pokiaľ ide o materiál, kniha je z celulózy, z čoho vyplýva jej človeku prospešné použitie.

Radoslav Matejov