ղľáԾ
Martin, Vydavateľstvo B.U.L.L.O. 1997
Milan Šmelko vo svojej druhej knižke, ktorou sa pripomenul čitateľom po sedemnástich rokoch, otvára deťom dvere do celého sveta. Ide osvet fantázie, zázrakov, kúziel, výmyslov ahádaniek. Vtipné asvieže básničky plné metafor, prekvapujúcich okamihov i „múdrosti života“ dokážu pozitívne vplývať na dnešného malého predčitateľa ičitateľa.
Kniha Čo varí leto obsahuje mnoho otázok aodpovedí. Možno oceniť, že autor pristupuje kdieťaťu prostredníctvom veršov spietou, nepreceňuje ho, ani nepodceňuje, berie ho vjeho viacrozmernosti ako rovnocenného partnera. Kdieťaťu má úctu, lebo ako sám píše na záložke knihy, dieťa je „poéziou, tichou modlitbou“. Rozvíja udetí tvorivosť, zadáva im úlohy, mnohé básničky možno využiť na precvičovanie výslovnosti niektorých spoluhlások (r, l), nenásilne upozorňuje na niektoré ľudské hodnoty (vzájomná pomoc), deti vychováva aučí, ako sa majú správať kzvieratám. Šmelkove básničky sú „všetkým deťom pre radosť / Veď tej nie je nikdy dosť.“ (s. 18). Básne väčšinou vyúsťujú do prekvapivých point, ktoré sú zároveň aj odpoveďami na otázky zprvej časti zbierky.
Knižku možno považovať za detskú miniencyklopédiu, zktorej sa detský čitateľ aj veľa naučí, lebo autor ho vedie za ruku prírodou – potichu, múdro atolerantne. Mnohé básne sa nekončia jednoznačnou odpoveďou – vysvetlením, ale sú zahalené tajomstvom, sú nedopovedané – dieťa je nútené uvažovať, hľadať súvislosti, vzájomné vzťahy, samostatne sa pohybovať vpriestore logiky aetiky. Vzbierke nájdeme mnoho slovných hračiek, atypických slovných spojení, čím vznikajú nové, mnohokrát vtipné významy. Myšlienkové pochody avynaliezavosť autora sú bezhraničné, veľakrát nemajú ďaleko od absurdity, voňajú slobodou, lietajú na krídlach fantázie.
Kformátu knižky – A6 (z hľadiska jej používania malými čitateľmi saž tak nevyvinutou jemnou motorikou) možno mať isté výhrady. Aj zaujímavé ilustrácie Ivana Bílýho, vzhľadom na malý formát knihy, nenapĺňajú úplne to, čo sa od ilustrácií vdetskej knižke očakáva – dotvárať text adetskú fantáziu nasmerovávať aj inými smermi, do iných, netušených polôh.
Šmelkov knižný návrat je skôr tichý, skromný, na druhej strane nádejný, osviežujúci aobohacujúci detských čitateľov. Teda – autor sa vybral medzi deti bez bubna. Oto viac vjeho poetickom pokrme nájdeme lásky, hravosti afantázie. Dobrú chuť.
Jozef Tatár
TATÁR, Jozef: Potichu, múdro, tolerantne (Milan Šmelko: Čo varí leto). In: Knižná revue, roč. VIII, 4. 2. 1998, č. 3, s. 5.
