Recenzia
Ľuba Pavlovičová
03.11.2004

Pravdivá ilúzia alebo v krajine zázrakov - Ivan Jančár, Fedor Kriška - Dušan Kállay Magický svet

Dušan Kállay Magický svet

Pravdivá ilúzia alebo vkrajine zázrakov

Ivan Jančár –Fedor Kriška: Dušan Kállay Magický svet

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2004

Dôvody, ktoré viedli Vydavateľstvo Slovart kvydaniu monografie Dušan Kállay Magický svet, sú jednoznačné – tento výtvarník patrí kosobnostiam slovenskej kultúry, známym nielen unás, ale aj vzahraničí. Po prelistovaní knihy sa dá vytušiť aj ďalší dôvod, keďže monografia je venovaná autorovi ilustrácií ku známej rozprávkovej knižkeAlica vkrajine zázrakov (Vydavateľstvo Slovart zároveň prináša aj jej druhé vydanie silustráciami D. Kállaya) – vobrazovej časti čitateľ objaví Kállayov magický svet, či jeho vlastnú krajinu zázrakov - všetko ukryté v spletitosti čiar, vdokonalej výtvarnej technike afarbách.

Príťažlivosť publikácie teda spočíva najmä vtom, že jej obrazová časť ponúka pohľad na Kállayovu tvorbu vkomplexnosti a šírke, vakej nebola doteraz publikovaná averejnosti dostupná. Tak sa cez kapitoly ografike, maľbe, kresbe, ilustrácii alebo známkovej tvorbe dostávame bližšie a bližšie kautorovi, ktorý so závideniahodnou schopnosťou dokáže znajjednoduchšej veci vytvoriť ilúziu výnimočného, ale ajzvýnimočného prirodzené.

Dušan Kállay vyrástol na umeleckom aľudskom odkaze Vincenta Hložníka. Po skončení Vysokej školy výtvarných umení sa takmer ihneď dostal do kontaktu silustráciou, a to najmä vďaka vydavateľstvu Mladé letá. Tu dokázali rozpoznať jeho schopnosť výtvarne posúvať literárny text, preto je len prirodzené, že mu po spolupráci na viacerých úspešných knižných tituloch slovenskej asvetovej literatúry, vroku 1980 ponúkli prácu na knihe Lewisa Carrolla Alica vkrajine zázrakov. Je už takmer chronicky známe, že tá mu priniesla nielen Grand Prix BIB´83, ale prispela aj kudeleniu Ceny Hansa Christiana Andersena vroku 1988 za celoživotnú ilustračnú tvorbu.

Paralelne silustráciou sa Kállay venuje voľnej grafike. Tu sa stretávame so zarytým analytikom, ktorý dôsledne hľadá podstatu témy amusí ju vlastnými predstavami ďalej rozvíjať. Ato nielen výtvarne – Kállay sa sám priznáva, že je fascinovaný bohatstvom grafických techník, ich prekvapivými výrazovými možnosťami. Je aj pravdou, že ich vo svojej tvorbe vytrvalo skúša aobjavuje. Nachádza optimálne spojenie formy aobsahu - Čierne divadlo, Jazdec smrti, Sudcovia života (linorez), Traktát opohybe (lept, rytina), drevoryty W. Shakespeare – Hamlet, cyklus Rozhovory sDantem (lavírovaná litografia), Vyhnaní zraja (lept), Oscar Wilde – Balada ožalári vReadingu (lept, rytina), Hmýrenie hmyzieho hniezda, Pokušenie Carola Linné, Cyklus Kainova záhrada, Kočka, ktorá by rada mlsala (farebný lept sakvatintou), cyklus Živé mašiny (farebný linorez)...

Dušan Kállay začínal štúdium najprv na odbore maľby aknej sa aj rád vracia – hoci, ako sám priznáva, tejto časti tvorby zostáva dlžníkom. Vjeho maľbách pociťujme hľadanie fenoménu času, cez jedinečnosť okamihu k jeho pominuteľnosti, alebo cestu knadčasovosti. (Často reprodukovaný obraz Danicino divadielko, 80.roky.) Cyklus venovaný Ikarovi avežiam postaveným na oslavu ľudských schopností je úvahou opotrebe lietať: „...vzniesť sa nad rovinou dnešného sveta, potreby lietať avzniesť sa skôr duševne ako fyzicky...“ Kállayovu maľbu chápeme ako neoddeliteľnú súčasť jeho tvorby – rodí sa spolu sjeho kresbami agrafikami.

Možno menej známou, ale rovnako úspešnou kapitolou tvorby Dušana Kállaya sú jeho návrhy na slovenské poštové známky. Autor aj tu získal medzinárodné renomé – známka Dejiny poštového práva, ktorá vznikla vspolupráci srytcom Rudolfom Cigánikom, na medzinárodnej výstave WIPA vo Viedni získala Grand Prix ako najkrajšia poštová známka sveta roku 2000.

Zaujímavou prednosťou publikácie Magický svet sú výpovede samého autora, ktoré sa striedajú sodbornými kapitolami aknihe úspešne dodávajú dávku autenticity, priameho stretnutia nielen sdielom autora, ale aj sním samým. Spomienky, úvahy azamyslenia priblížia Kállaya nielen ako umelca, ale predovšetkým ako človeka.

Pútavosť monografie znásobuje jej typografia, ktorá vďaka charakteristickému rukopisu Vladislava Rostoku umožní čitateľovi vnímať Kállayove dielo cez celistvosť až po jeho minuciózne detaily. Zdá sa, že vďaka šťastnému spojeniu autorovho diela a spracovania publikácie, prichádza na náš knižný trh ďalšia publikácia, ktorá prispeje kdôstojnej prezentácii slovenského výtvarného umenia doma i vzahraničí.

Ľubica Pavlovičová