ղľáԾ
Colin Renfrew: ʰó, Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2009. Preklad Ildikó Drugová
ʰó predchádza históriu, takže sa vzťahuje kobdobiu existencie ľudstva, vktorom ešte neboli písomné záznamy. Britský vedec už aj tak zaujímavú tému robí zaujímavejšou spresnením vpodtitule: Formovanie ľudskej mysle. Tu si však asi viacerí položíme pochybovačnú otázku: ako môžeme skúmať myseľ, dokonca jej vývoj vdobách dávno premenených na prach? Práve schopnosť položiť si na pohľad neriešiteľnú otázku je kľúčovým prvkom vedeckej geniality. Pravda, za predpokladu, že prostredníctvom tohto „kľúča“ sa odomykajú dvere kpozoruhodným odpovediam. Kniha Colina Renfrewa ich dáva niekoľko, čím obhájila vlastný cieľ azároveň obohatila edíciu Fakty minulosti Vydavateľstva Slovart venovanú filozofii, súčasným spoločenským aj exaktným vedám.
Autor sa sústredí na skúmanie zmien vmyslení paleolitického aneolitického človeka, zaujíma ho, čo sa dialo vmysli Homo sapiens, keď už bol biologicky/evolučne hotový, teda po fáze speciácie. Výskum procesov myslenia aučenia zahŕňa do kognitívnej archeológie, ktorá objasňuje myseľ našich predkov vjej prejavoch cez vykopávky (archeológia), amodernejšou metódou rádiokarbónového datovania a analýzou DNA (archeogenetika). Pri interpretácii hypotéz afaktov následne využíva semiotiku aurčuje jej miesto v základoch nášho myslenia, vtvorbe reči,symbolov ausporiadaní spoločnosti. Myseľ tu nefiguruje abstraktne ako protiklad hmoty alebo tela, ani sa nestotožňuje len srozumom vmozgu (mentalistický prístup), autor pojem mysle rozširuje nielen na premýšľanie, ale aj na inteligentné konanie: myslíme mozgom itelom (skúsenosť), aaj mimo tela (pracovné nástroje), aj kolektívne. Takto šikovne autor dostal myseľ do uchopiteľného kontextu, vktorom je schopná referovať onašej minulosti, povedzme od ovládania ohňa až po stavbu Stonehenge. Prví anatomicky moderní ľudia sa vyvinuli pred 150 000 – 100 000 rokmi v Afrike. Tam sa podľa fosílnych nálezov uskutočnil prechod kHomo sapiens a odtiaľ sa rozšíril do ostatného sveta pred 60000 rokmi. Tým je odmietnutá multiregionálna teória vývoja dnešného človeka, zčoho, ateraz pozor, vyplynul aj takýto záver: ľudia, ktorí kráčali zAfriky von boli blízki príbuzní, a doterajšie analýzy DNA zhodne odhaľujú, že my všetci pochádzame ztejto skupinky, a teda všetci sme jedna veľká rodina – rasové, povrchné rozdiely sa vyvíjali až potom, sú plodom pôsobenia odlišných prostredí, vktorých ľudia žili v posledných desaťtisícročiach. Autor sa stavia aj proti teórii nárazovej kultúrnej revolúcie spred 40000 rokov súvisiacej skromaňonským – európskym človekom. Uvádza, že myseľ sa utvárala dlhodobejšie, lebo nálezy zEurópy spred 40000 rokov zodpovedajú nálezom spred 75000 zJužnej Afriky, a tie dosvedčujú zmeny vorganizácii spoločnosti aovládanie reči. Vynikajúce sú aj ďalšie objavy apostrehy, význam kultúrnych inovácií akultúrneho prenosu vpaleolite, súvis symbolov speniazmi, majetku smocou amoci snáboženstvom avesmírom.
Kniha ʰó sa nepoučenému vodbore nečíta ľahko, čo však nie je výčitka, ale pragmatická charakteristika exaktnej úrovne publikácie. Jednotlivé kapitoly od autora – profesora na Cambridgi by reálne predstavovali dvoj-trojhodinové prednášky, pričom suma nových informácií by vyžadovala od poslucháčov bystrosť apozornosť. Ato chce od čitateľa aj text na vyše dvesto stranách, odmení ho za to zostupom do hĺbok času amysle.
Radoslav Matejov
