ղľáԾ
Dunajská Lužná, MilaniuM 2010.
Preklad Ján Zambor
Vysoká estetická kvalita prekladov spodrobným poznámkovým aparátom, prehľadne spracovaná úvodná štúdia o živote adiele Jorgeho Manriqueho azasvätený výber, citlivý preklad adidakticky aprekladateľsky hodnotné interpretácie vyše dvadsiatky významných španielskych elégií 20. storočia, ktoré nájdeme vknižke Slohy naotcovu smrť a iné španielske elégie, sú výsledkom zodpovednej, no zároveň inanajvýš tvorivej práce prekladateľa, básnika, literárneho vedca, translatológa apedagóga Jána Zambora. Elégia Slohy naotcovu smrť, ako sa dočítame v úvodnej štúdii, jeoznačovaná zanajslávnejšiu španielsku elégiu. Napriek tomu, že juJorge Manrique napísal už pred vyše piatimi storočiami, dokáže osloviť takmotivickou náplňou, ako aj výrazovými prostriedkami. Ztextu na nás dýcha nielen už zašlý svet stredovekého rytiera, ale inadčasové anadindividuálne danosti ľudskej existencie, úderne a pôsobivo odliate doslov: „Čo sastalo s dámami, / sich účesmi, oblečením, / s vôňou, sdychom? / Čo sastalo s ohňami, / čo patrili zapáleným / milovníkom?“ (s. 26).
Publikácia jeako celok cenným príspevkom primárne k slovenskej hispanistike, nosprievodnými textami je zároveň ajdidakticky veľmi zaujímavou praktickou ukážkou predprípravy, ktorú prekladateľ musí vykonať, abydospel kukvalitnému výsledku. Tak sa vZamborovom interpretačnom vstupe doPazovej Prerušenej elégie napríklad dozvieme, že autorovi sa „vhodným rytmickým prostriedkom […] stal jedenásťslabičný verš”, ktorý je vpreklade „v intenciách slovenskej tradície jambizovaný“ (s. 81). Takto komentovaný preklad jecenným zdrojom informácií oaktuálnych prekladateľských trendoch aprincípoch amal by sa v našom prostredí objavovať častejšie.
Najväčšiu hodnotu však knižka získava vďaka tomu, že Zambor nasvoju prácu kladie tienajvyššie estetické nároky. Jeho preklady sú preto nielen fundované, ale aj čitateľsky príťažlivé, ba až vzrušujúce: „Všetko začína byť dosť dávno. / A vjednej zatvorenej miestnosti / jedieťa, čo sa ešte hrá soskielkami aihlami / vhypnotickom umieraní popoludnia. / Od všetkého začína byť veľa rokov.“ (s. 105). To jehlavný dôvod, prečo majú tieto elégie tienajlepšie predpoklady osloviť domácich básnikov apoetky a inšpiratívne takzasiahnuť doslovenskej poézie, vktorej jeelegickosť kontinuálne jedným znajvýraznejších princípov.
