��������

Hlavní aktéri ich publikácie síce nebojovali proti nacistickým okupantom so zbraňou v ruke, nepripravovali atentáty na predstaviteľov Szálasiho režimu ani sa nezúčastňovali sabotáží či tajných špionážnych akcií. Vykonávali však nemenej dôležitú činnosť, ktorá zachránila životy mnohým ľuďom. Pre prenasledovaných vybavovali alebo sami vyrábali falošné doklady, dlhé týždne či mesiace im poskytovali úkryt a materiálnu pomoc alebo im pomáhali pri úteku z krajiny či z koncentračného tábora. Mikrohistorický výskum Fogelovej ����Szeghy-Gayer tak ukazuje, že odpor Košičanov proti nemeckej okupácii Maďarska mal oveľa rozmanitejšie formy, než na aké sa zvyčajne sústreďuje pozornosť.

Aktivity miestnych aktérov, ktorí vzdorovali politickej moci, autorky označujú pojmom každodenná rezistencia. Tento pojem sa používa najmä v anglicky hovoriacom prostredí ����popisuje akty vzdoru jednotlivcov či malých skupín voči predstaviteľom totalitných alebo autoritárskych režimov na miestnej úrovni. Ako v knihe historičky ďalej uviedli, aj takéto „nepolitické“ ciele možno „považovať za relevantné, ak podkopávajú mocenské vzťahy existujúceho režimu“. Ale keďže každodenná rezistencia zväčša prebiehala v tajnosti ����na individuálnej báze, aj jej skúmanie je oveľa zložitejšie. Autorky sa preto museli popasovať nielen s tradičnými historickými prameňmi inštitucionálnej povahy, ale siahli aj po nahrávkach rozhovorov s pamätníkmi či po pozostalostiach jednotlivých aktérov (ako sú rukopisy, denníky, korešpondencia). A hoci historici ����historičky tento typ prameňov často problematizujú (pre subjektivitu pôvodcu prameňa či selektívnu pamäť pamätníkov), publikácia Proti režimu môže byť inšpiráciou, akú metodiku pri výskume zvoliť a akým spôsobom je možné historický výskum zamerať.

Košice za druhej svetovej vojny

Mesto Košice po Prvej viedenskej arbitráži pripadlo Maďarskému kráľovstvu ����k Československu bolo opäť pričlenené až na konci vojny. Autorky sa v knihe venujú hlavne poslednej fáze vojny, konkrétne obdobiu desiatich mesiacov od nemeckej okupácie Maďarska (v marci 1944) až do príchodu Červenej armády do Košíc 19. januára 1945. V prvých dvoch kapitolách okrem krátkeho úvodu ����metodológie popisujú dramatické zmeny, ktoré sa v Košiciach odohrali po pričlenení k Maďarsku, po prijatí prvých protižidovských opatrení, príp. po vstupe Maďarska do vojny v lete 1941. Všetky tieto zmeny sa autorky snažili priblížiť aj očami miestnych obyvateľov, čo knihe dodáva na autenticite. Ťažiskové sú tretia, štvrtá a piata kapitola, ktoré sa venujú príbehom vybraných jednotlivcov počas najtragickejšej fázy vojny.

V Maďarsku boli prijaté prvé protižidovské zákony ešte pred vojnou (na jar 1938) ����v nasledujúcich mesiacoch režim Miklósa Horthyho postupne prijímal ďalšie nariadenia, ktoré obmedzovali občianske ����ľudské práva židovskej menšiny. Židovstvo bolo podobne ako v nacistickom Nemecku alebo v slovenskom štáte definované na rasovom základe, Židia sa stali občanmi druhej kategórie, boli povolávaní do tzv. pracovných jednotiek ����spolu s Rómami boli využívaní pri otrockých prácach na stavbách ciest či opevnení. Krátko po vstupe Maďarska do vojny došlo aj k prvým masovým vraždám Židov na územiach Sovietskeho zväzu okupovaných nemeckou armádou. V auguste 1941 bolo z Maďarska vysťahovaných približne 22 000 Židov (z toho zrejme 200 až 300 Košičanov). Podľa maďarských úradov išlo o ľudí, ktorí nevedeli dokázať štátnu príslušnosť, no podľa autoriek sa toto tvrdenie nezakladalo na pravde. Pri meste Kamenec Podolský (záp. Ukrajina) tak došlo k jednej z prvých masových vrážd Židov, počas ktorej boli takmer všetci vyvezení obyvatelia brutálnym spôsobom zavraždení.

Napriek nátlaku nacistických predstaviteľov nedošlo v Maďarsku k ďalším hromadným deportáciám až do 19. marca 1944. V tento deň začali nemecké jednotky obsadzovať Maďarsko ����pod ich nátlakom bola vymenovaná nová bábková vláda. V krajine sa v tom čase nachádzalo asi 800 000 Židov, pričom viac ako 10 000 z nich žilo v Košiciach. A práve Košice boli v logistike maďarského holokaustu dôležitým miestom, keďže mesto predstavovalo hlavný železničný uzol a prechádzali tadiaľ takmer všetky transporty do vyhladzovacieho tábor����Auschwitz-Birkenau. Od polovice mája do začiatku júna 1944 bolo deportovaných viac než 437 000 obyvateľov. Informácie o týchto transportoch sú dnes k dispozícii zásluhou dvoch Košičanov – Štefana Vrančíka ����Mikuláša Gaška. Druhý menovaný bol právnik, ktorý celé obdobie vojny pomáhal prenasledovaným, ����vďaka svojim kontaktom viacerým z nich zabezpečil úkryt, vybavil falošné doklady či poskytol materiálnu pomoc. Preživším napokon pomáhal aj po vojne, keď sa snažili dostať späť k svojmu majetku. Ním spísané ����zachované záznamy o transportoch dodnes patria k základným zdrojom poznatkov o maďarskom holokauste, pri ktorom podľa odhadov zahynulo viac ako 564 000 maďarských Židov.

Za zmienku stojí aj ďalší (tragický) príbeh – Alžbety Stephanyovej, ktorá zachránila židovské dievčatko Mariannu. Ešte pred vojnou bola Alžbeta pomocníčka v domácnosti rodiny Friedrichovcov a rodinu neopustila ani počas vojny ����protižidovských opatrení. Po nemeckej okupácii Maďarska mali košickí Židia nariadené vysťahovať sa do geta v miestnej tehelni, čo postihlo aj rodinu Friedrichovcov. Alžbeta sa snažila rodine v bezútešnej situácii pomôcť ����rozhodla sa zachrániť ich dve dcéry. Do košíka, v ktorom rodine nosila do tehelne jedlo, tajne vložila 4-mesačnú Mariannu ����nebadane s ňou z geta vyšla. Staršia dcéra, 6-ročná Judita, však napokon zostala s mamou. Obe boli následne deportované a zavraždené v Auschwitz-Birkenau. Otec bol v tom čase od rodiny oddelený ����zaradený do iného transportu. Prežil niekoľko koncentračných táborov ����po vojne patril k dôležitým osobnostiam košickej židovskej náboženskej obce. Alžbeta aj po vojne zostala súčasťou rodiny ����Mariannu vychovávala až do dospelosti.

Genocída Rómov a Rómiek

V publikácii je venovaná pozornosť aj perzekúciám rómskych obyvateľov Košíc. V slovenskej historiografii je táto téma ešte stále málo prebádaná. Navyše územia, ktoré patrili za druhej svetovej vojny Maďarsku, sú všeobecne na okraji záujmu historikov a historičiek. Preto treba osobitne vyzdvihnúť, že autorky neobišli ani túto problematiku.

Hlavná vlna perzekúcií zasiahla rómsku minoritu najmä po tom, čo sa k moci dostala fašistická Strana šípových krížov Ferenca Szálasiho, ktorá pristúpila aj k deportáciám rómskej menšiny (ale aj iných menšín či politických oponentov – najmä sociálnych demokratov či komunistov alebo úradníkov predošlého Horthyho režimu). Na základe výskumu v košickom mestskom archíve sa autorkám podarilo presne identifikovať 19 Rómov ����Rómiek odvlečených z Košíc v novembri ����decembri 1944. Okrem toho na základe výskumu maďarských autorov uvádzajú aj zoznam ďalších takmer sto rómskych obyvateľov (s miestom narodenia alebo bydliskom v Košiciach), ktorí boli cez Komárno deportovaní do koncentračného tábora Dachau. Podľa najnovších výskumov maďarských autorov bolo z územia vojnového Maďarska celkovo deportovaných asi 50 000 rómskych obyvateľov.

Príbehy, ktoré by nemali ostať zabudnuté

Posledná kapitola knihy sa venuje kolektívnej pamäti ����pripomínaniu si druhej svetovej vojny. Autorky si v tejto súvislosti položili zaujímavú otázku, prečo niektoré vojnové príbehy Košičanov upadli do zabudnutia ����naopak iné zostávajú v kolektívnej pamäti prítomné dodnes. Hľadaniu odpovede (alebo odpovedí) na túto otázku však mohol byť venovaný väčší priestor. Samy autorky totiž uvádzajú, že v 90. rokoch neprešlo spomínanie na druhú svetovú vojnu žiadnou výraznejšou reflexiou ani medzi občanmi, ani medzi predstaviteľmi mesta. A zároveň, že miesta pamäti späté s holokaustom v Košiciach začali vznikať až po roku 2010. Dôvody, prečo je to tak, sa čitateľ, bohužiaľ, nedozvie, čo je pre mňa jediným nedostatkom tejto knihy. Napriek uvedenej výhrade ide o veľmi vydarenú prácu, ktorá ukazuje, že v slovenských dejinách máme množstvo hrdinských príbehov, ktoré si môžeme pripomínať, len ich musíme (napríklad aj vďaka práci historikov ����historičiek) spoznať. Výraznou pridanou hodnotou publikácie je aj jej grafická úprava s množstvom zaujímavých dobových fotografií či archívnych materiálov, ktoré zaujmú nielen obyvateľov Košíc.