Bratislava, Petrus 2010.
Ilustrácie Rudolf Krivoš
Za pseudonymom Lukáš Luk saukrýva prozaik známy z literárnych časopisov premladých autorov ainternetového portálu Amnézia. Jeho knižný debut Príbehy Považského Sokolca postúpil dofinále desať najlepších minuloročných prozaických kníh literárnej ceny Anasoft litera 2011.
Sedemnásť krátkych úsmevných próz zachytáva slovenskú dedinu Považský Sokolec v začiatkoch rodiacej sademokracie. Zbierka je rámcovaná obrazom dravého vtáka zvestujúceho nepriaznivé udalosti. Príbehy naseba miestami nadväzujú, sú prepojené postavami, „figúrkami“ rázovitých dedinských obyvateľov, menších či väčších podivínov, ktorí savedia vynájsť za každých okolností. Cezpodnikanie sapostupne zoznamujú snovými možnosťami adoteraz neznámymi „výdobytkami civilizácie“, čo neraz vyvoláva absurdné až groteskné situácie. Ichkomickosť je zväčša založená nanezmyselnom konaní postáv (pašovanie mrazenej zeleniny podbaranicou; chov muflónov; zvážanie apredaj kamenia zHradného vrchu).
Pod tlakom spoločenských zmien satradičné hodnoty menia naobraz mestskej modernej spoločnosti, ktorej saSokolčania túžia priblížiť, čo zároveň naznačuje začiatok masovej kultúry apostupne istratu osobitosti a pôvodného charakteru obce. Napriek týmto snahám sa však jejobyvateľom nedarí prekryť svoju prirodzenosť poznačenú napríklad ajmonotónnosťou práce vmiestnej mraziarenskej firme: „Agnesa nasypala domiešacieho zariadenia hrášok abrokolicu. Dnes vyrábajú jarnú polievku. Už tri týždne vyrábajú jarnú polievku. (...) Agnesa nasypala domiešacieho zariadenia mrkvu, petržlen azeler. Dnes vyrábajú koreňovú zmes. Už desať dní vyrábajú koreňovú zmes.“
Lukáš Luk sjemnou iróniou asvojráznym humorom karikuje celú škálu nelichotivých ľudských vlastností a chýb takých typických prededinu či malomesto (klebetnosť, závisť, predsudky, malomeštiacke zmýšľanie, zveličovanie,...): „Straty na životoch a škody namajetku boli podľa dôveryhodných sokolských zdrojov vprvý deň poudalosti hrôzostrašné. (...) V krátkom čase samnožstvo nebožtíkov postupne znižovalo autrpené škody klesali, až sasituácia ustálila niekde blízko skutočnosti.“
Autor využíva hru spolysémiou aetymológiou mien, pričom poukazuje na akúsi zaslepenosť i ľahostajnosť obyvateľov dediny, ktorí si náhle uvedomujú, že meno by sanemalo stať určujúcim kritériom nazastávanie konkrétnej funkcie – „Neutešenú situáciu našťastie už niekoľko generácií zachraňuje rodina Vladárovcov. (...) Veľa dorastajúcich sokolských detí prichádzajúcich dorozumu v určitom veku s údivom zistilo, že „Vladár“ nie jefunkcia, alepriezvisko.“
Bizarne a zároveň paradoxne vyznievajú niektoré prvky fatality prestupujúce jednotlivé príbehy – zámena irackej emigrantky sherečkou mieriacou nafilmový festival; objavenie vzácnych keltských kovových figúrok podlatrínou Čuridlovcov, ktorí sú prenedostatok financií a zostrachu pred sociálnym úradom nútení svoj domov opustiť.
Menší „exkurz“ dohistórie, ktorý zachytáva obchodníka z čias Rímskej ríše Octavia Lucia Tituria vymieňajúceho sklenené guľôčky apomaranče za kožušiny keltského osadenstva zoblasti dnešného Považského Sokolca, reflektuje manipulovateľnosť anaivitu obyvateľov tohto územia, ktorá sanemení anipostupom času – „Za jeden plný kupecký vozdivotvorného slnečného ovocia pre náčelníka ajeho synov dostane dvaplné vozy tých najkrajších kožušín, aké kedy Rím videl.“ V závere zbierky sasituácia opakuje, autor včleňuje dotextu návratný motív vpodobe Tituriovho potomka, talianskeho podnikateľa Claudia Tituria, budúceho investora priemyselnej výstavby na území Považského Sokolca. Podnikateľská horlivosť Sokolčanov asnaha ozviditeľnenie tohto genius loci, miesta sosobitou atmosférou, ako hoautor označuje, vkonečnom dôsledku spôsobí vdedine pomyselný „koniec sveta“.
Knižný debut Lukáša Luka jehravý, nápaditý, obohatený jemným humorom so štipkou irónie. Autor prostredníctvom svojského vtipu dokáže citlivo zachytiť ajtie najnežiaducejšie ľudské nedokonalosti. Príbehy Považského Sokolca vás nielen zabavia, ale ipodnietia zamyslieť sanad existenciou ďalšieho genius loci. Čo ak na ňom práve vtejto chvíli stojíte...