Romány z psychoterapeutickej praxe Irvina D. Yaloma sú na Slovensku a v Českej republike veľmi populárne. Študenti a záujemcovia o psychológiu tvoria autorovu stabilnú bázu, postupne si však získava čitateľov aj mimo odbor. Vo svojej novej knihe Lži na pohovke rozpracováva príbehy medziľudských vzťahov, opisuje ich však sofistikovane a s nadhľadom.
V jeho ordinácii v San Franciscu si všetci fanúšikovia psychológie prídu na svoje. Klienti sa musia zaoberať vlastnou minulosťou, často sa nachádzajú v odpore a terapeut musí vyhľadať supervízora. Dôležitý je tu vzťah klient a terapeut, problémy prinášajú prenos a protiprenos. Interpretácia symbolického významu snov je absolútna samozrejmosť.
Pri popularizácii vedeckých pojmov je najlepšie zostať konkrétny. Yalom pri vysvetľovaní psychoterapeutických postupov pracuje s príbehom. Abstraktným vedeckým výrazom len málokto rozumie. Zostať konkrétny teda znamená vybudovať príbeh o človeku, ktorému sa poskytuje terapia. Autor preto zostavil dvadsaťdeväť kapitol v centre ktorých stojí terapeut, ktorý je zároveň hlavným hrdinom a rozprávačom. Ten rozvíja najmä vlastný príbeh a reflektuje ho na pozadí životov ostatných.
Príbeh Justina nám odkrýva jeho manželstvo, hysterickú ženu neschopnú akceptovať názory druhých. Klient akoby sa zasekol v nenaplnenom vzťahu. Tri roky chodil na terapiu, ktorej cieľom bolo emocionálne odpútanie sa od ženy a rozvod. Doktor Ernest Lash, hlavný hrdina knihy, cítil vlastnú neschopnosť. Za tri roky jeho klient neurobil žiaden pokrok. Jedného dňa mu však Justin oznámil, že od ženy odišiel na podnet svojej mladej milenky. Doktor hľadal dôvody vlastného zlyhania, obrátil sa preto na supervízora – človeka, ktorý reflektuje terapeutické skúsenosti, potvrdzuje alebo vyvracia správnosť postupu. Vidí doktor Lash v Justinovi svoje problémy, ktoré naňho prenáša? Je to jeho vlastná neschopnosť, ktorá mu nedovoľuje pomôcť klientovi?
Ďalšia osoba v príbehu je Justinova žena Carol, žena, ktorej cieľom je akoby zničiť Justinovi život. V druhom príbehu sa priblížime k nej a vidíme dôvody jej správania. Nedá sa povedať, že by ju autor ospravedlňoval, no vieme ju pochopiť.
Zloba Justinovej ženy nie je samoúčelná. Odhaliť príčiny ľudského konania, to je predsa cieľom románu a poviedok. Človek je „vhodený do života“, do podmienok, ktoré si sám nemôže určiť a je len na ňom, ako sa s nimi vyrovná. Existujú určité životné okolnosti, ktoré ani sama Carol nemôže ovplyvniť. Zmieta sa v zlobe, necháva sa ňou ovládať. Čo však nevidíme, a čo nám odhaľuje ďalší príbeh, je jej snaha o riešenie. Carol má niekoľkonásobnú nevydarenú skúsenosť s terapeutmi.
V knihe prevláda tendencia rozvinutá v dnešných filmoch a umení – rozvíjať charaktery postáv, nenechať ich v jednoznačnosti, zobrazovať relatívnosť povahy človeka, ukázať situáciu a postavy z rôznych uhlov, rozvíriť naše postoje voči postávam a rozdeliť pravdu na viacero častí.
Ak sám človek vyhľadá odborníka, dá sa predpokladať, že bude hovoriť o všetkom, čo ho trápi. Nie je to vždy tak. Zámerné klamstvo, skrývanie dôvodov, nemožnosť pochopiť samého seba, nevedieť vyjadriť emóciu – či už zámerne alebo pre neschopnosť porozumieť vlastnému ja. To všetko sú lži na pohovke.
Irvin D. Yalom je autor bestsellerov ako Všetko trvá krátko, Keď Nietzsche plakal, Mama a zmysel života. Kniha Lži na pohovke je zatiaľ jeho posledná, ktorá vyšla v slovenskom preklade. Je zaujímavá svojou rozmanitosťou, príbehy sa dotýkajú viacerých životov, ktoré sa ale na konci knihy pospájajú. Autor má blízko k existencializmu, ovplyvňuje ho Nietzsche, Schopenhauer a Freud. Jeho dielo je charakteristické spojením filozofie a psychológie do beletrizovanej psychoterapie.
Ľudský život je podľa existencializmu vymedzený štyrmi skutočnosťami, s ktorými sa musíme nevyhnutne vysporiadavať: izoláciou od druhých, slobodou, nezmyselnosťou a smrteľnosťou. Ak na ne človek nevie reagovať, je psychicky nezdravý. Prejavujú sa uňho problémy vo vzťahoch, nespokojnosť so životom, s prácou, partnerské problémy. Yalom pri písaní svojich kníh vychádza najmä z týchto skutočností; jeho príbehy sú veľmi intímne a dôverne známe.
Nina Bruckerová
