ղľáԾ
Vposledných rokoch sa aj vslovenskej historickej vede objavujú čoraz častejšie témy venujúce sa každodennému životu predošlých generácií. Problematika sexuality bola dosiaľ skôr na okraji záujmu avyskytovala sa prevažne ako podružná téma popri inak zameraných výskumoch. Do tejto situácie vstúpila, už teraz pomerne reflektovaná, publikácia Moc Sexu. Sex asexualita vmoderných dejinách Slovenska.
Editorskej taktovky sa chopila jedna zvýraznejších predstavitelieknajmladšej generácie slovenských historičiek Denisa Nešťáková a už letmý pohľad na zoznam participujúcich autoriek a autorov dáva tušiť, že to nie je len atraktívnosť azdanlivá bulvárnosť témy, ktorá môže osloviť širšiu čitateľskú obec. Poďme však pekne po poriadku. Podľa úvodu: „Kniha predstavuje osudy mužov ažien, ktorí na Slovensku žili amilovali (sa). Prostredníctvom takýchto príbehov Sloveniek a Slovákov chceme (autori, pozn. I. S.) ponúknuť skutočný pohľad na dejiny sexu asexuality našej krajiny apozrieť sa tak na reálnosť aopodstatnenosť rozširovaného mýtu o‚tradičných‘ hodnotách Slovenska.“ (s. 10) Publikácia má aj ambíciu „narušiť predstavu ojednotnom, harmonickom amorálne ‚nepoškvrnenom‘ Slovensku apoukázať tým na fakt, že ‚tradičné‘ hodnoty každej spoločnosti – aj tej slovenskej – sú väčšmi konštruktom modernej doby či populizmu ako historickou realitou.“ (s. 11 – 12)
Podoby sexuality
Prvá štúdia historika Miroslava Nemca na základe publikovaných monografií a štúdií približuje sexualitu novovekej spoločnosti so zameraním na územie dnešného Slovenska. Autor načrtáva dobové mravnostné delikty aknim prináležiace tresty, rôzne podoby antikoncepcie čiinterupcií. Napriek dominujúcim náboženským názorom arôznym nariadeniam aj bežní ľudia raného novoveku nebrali sex len ako prostriedok na plodenie detí, ale aj ako rozkoš aprejav lásky. Roman Holec, ktorý patrí dlhodobo kšpičke slovenskej historickej vedy, na základe archívneho výskumu prináša reflexie „škandalóznej“ a „pornografickej“ literatúry vybraných osobností slovenských dejín druhej polovice 19. storočia (Izabela Textorisová, Hana Gregorová, Svetozár H. Vajanský apodobne).
Medzi knihy, ktoré boli v tom čase čítané „pod perinou“, patrili napríklad diela Émila Zolu, Guy de Maupassanta, Josefa S. Machara či Michaila P. Arcybaševa. Miloslav Szabó sa venuje preplietaniu antisemitských asexistických motívov vslovenskej anemeckej literatúre, ktoré boli často manifestované stereotypnou postavou krásnej, nezriedka prostitujucej Židovky.
ٲԴDZDzč첹 Marta Botíková približuje fenomén „jednodetnosti“ (úmyselnej kontroly pôrodnosti v komunitách) na základe dlhoročného štúdia širokej škály prameňov arozhovorov vo vybraných regiónoch Slovenska. Podľa autorky išlo pritom oveľmi protirečivý jav, ktorý nie je možné jednoducho vysvetliť napríklad nástupom modernity či protestantizmom. Ako jeden zdôležitých faktorov sa ukázala snaha oupevňovanie blahobytu rodín, no Botíková necháva tému otvorenú ďalšiemu skúmaniu, pričom načrtáva jeho možnosti.
Problematike inštitucionalizovanej starostlivosti oproblémovú mládež vmedzivojnovom období sa venuje Viktória Rigová.
Denisa Nešťáková sa zameriava na základné koncepcie sexuality apartnerského sexuálneho života medzi rokmi 1918 až 1965, pričom sa opiera predovšetkým onázory prezentované v dobových príručkách. Ukazuje, ako pluralitu Prvej česko-slovenskej republiky nahradilo náboženské anacizmom ovplyvnené poňatie sexuality apartnerských vzťahov Slovenského štátu. Načrtáva aj prístup kproblematike vsocialistickom Československu, ktorý však bližšie rozvíja v štúdii zameranej na postavenie ženy vspoločnosti apartnerskom živote historička Eva Škorvanková. Vzávere pritom konštatuje, že: „Marxisticko-leninská predstava ooslobodení ženy zdvojitého zaťaženia adomáceho otroctva sa začala vkontexte 50. rokov javiť ako nerealizovateľná ilúzia. Socialistická žena sa musela naučiť fungovať vdvojrozmernej prevádzke, keď ju po príchode zpráce čakala starostlivosť odomácnosť adeti.“ (s. 182)
Spokojný sexuálny život vmanželstve narážal aj na nedostatok ľahko aplikovateľnej aefektívnej antikoncepcie. Problematike rozvodov vsocialistickom Československu sa špecificky venuje Kateřina Lišková, pričom podáva analýzu konkrétnych prípadov riešených okresným súdom v Bratislave. Prostredníctvom anonymizovaných žiadostí orozvod, výpovedí manželských párov asúdnych rozhodnutí má čitateľ možnosť nahliadnuť do problémov nielen socialistických spální. Tému prostitúcie prehľadovo načrtáva doktorandka Dominika Kleinová. Život homosexuálnej komunity počas ČSSR približuje vrozhovore sTomášom Černákom historik apamätník Vojtech Čelko, ktorý dobre poznal domáci gej „underground“, udržoval kontakty so zahraničím, pomáhal distribuovať exilové materiály azaujímal sa aj oumenie shomosexuálnou tematikou. Za svoje aktivity sa dostal do hľadáčika ŠtB abol viackrát vypočúvaný.
LGB aktivizmus na Slovensku po roku 1989 mapuje predstaviteľka mladšej generácie feministického myslenia Veronika Valkovičová, pričom konštatuje, že: „Po roku 1990 sa aktivizmus lesieb, gejov abisexuálnych ľudí prejavoval najprv ako snaha obudovanie komunity aneskôr iako snaha ouznanie občianskych požiadaviek menšiny na úrovni legislatívy.“ (s. 225)
á
Jednotlivé štúdie sú spracované na vysokej ačitateľsky široko prístupnej úrovni, pričom by niektorým pokojne svedčil ajdlhší rozsah. Pri koncentrácii tak kvalitných autoriek aautorov, ako aj pri predpokladom záujme opublikáciu je azda trochu na škodu, že jednotlivé štúdie na seba nenadväzujú tesnejšie – Moc sexu mohla byť kolektívnou monografiou vtom najlepšom zmysle slova. Napriek tomu, že úvod publikácie navodzuje snahu oexplicitnejšiu angažovanosť vzhľadom na súčasné politické naratívy, vo väčšinesamotných príspevkov ju nie je cítiť avyvodzovanie potenciálnych konzekvencií je na samotnom čitateľovi. Avizované „osudy mužov a žien“ (s. 10) skôr presvitajú, než by boli centrálnou osou príspevkov. Štúdie obsahujú dôsledný poznámkový aparát, vmenšej miere sa objavujú obrazové materiály.
Na záver možno konštatovať, že publikácia Moc Sexu. Sex asexualita vmoderných dejinách Slovenska je cenným vkladom nielen kdejinám slovenskej každodennosti, ale poukázaním na previazanosť sexuality so širšími spoločenskými pohybmi môže azda podporiť aj jej autentické prežívanie vinak presexualizovanom afanatizujúcom prostredí súčasnosti.
Ivan Stodola (1987)
Doktorand na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa históriou a didaktikou.
Denisa Nešťáková (ed.): Moc sexu. Sex asexualita vmoderných dejinách Slovenska
Bratislava: Paradigma Publishing, 2021
