ղľáԾ
Príťažlivá výpoveď ojednej „zrelosti“
Helena Dvořáková: Zdenníka zrelej ženy
Bratislava, Slovenský spisovateľ 2002
Helena Dvořáková patrí kznámym slovenským prozaičkám, jej knihy sa stretávajú sčitateľským úspechom zásluhou aktuálnych tém apríťažlivého štýlu. Hlavnými postavami vrománoch či poviedkach tejto autorky bývajú často ženy, umelkyne alebo intelektuálky; autorka dôverne pozná ich vnútorný svet, starosti aradosti. Zobrazuje ich obvykle na priesečníku privátneho osudu aspoločenskej situácie, takže vpozadí príbehov je vždy citeľne prítomný aj sociálny kontext.
Nie je to inak ani vnajnovšej knihe Zdenníka zrelej ženy, ktorá zachováva vernosť tradičným témam arozprávačským postupom tejto autorky. Dej je situovaný, tak ako mnohé jej prózy, do Bratislavy dnešných dní, prináša mnohé svedectvá oživote nášho súčasníka ahoci to robí úsmevnou formou, privádza kvážnejšiemu zamysleniu odobe, vktorej žijeme.
Hlavná protagonistka Angela – výtvarníčka na prahu „zrelého veku“ – sa vzmenených spoločenských podmienkach musí rozlúčiť sdoterajšou existenciou „na voľnej nohe“, pretože táto jej už nemôže zaistiť materiálne zabezpečenie. Keď sa pod vplyvom náhody rozhodne pre prácu vistom výtvarnom časopise, netuší, že si privoláva do života pocitové zmeny súvisiace nielen snovým prostredím anovými spoločenskými kontaktmi, ale aj so vzťahom soveľa mladším kolegom Marekom. Vplyvom nového priateľstva vAngele zaznejú podoby polozabudnutých radostí, sviežich pohľadov na svet: oživia vnej chuť na dobrodružstvá sebaobjavovania.
Dvořáková – tak, ako sme unej zvyknutí – stypickým zmyslom pre mieru rozvibrúva vtexte jemné erotické tóny, vnášajúc doň napätie, pocitovú dynamiku. Priateľstvo sMarekom, ktoré – napriek tomuto ľahkému podfarbeniu – ostáva vrovine priateľských ažičlivých kolegiálnych vzťahov, však nie je jediným novým prvkom vživote „zrelej ženy“. Angela vnovinárskej profesii spoznáva množstvo umelcov, sktorými robí pre časopis rozhovory. Vďaka stretnutiam snimi hlbšie nahliada do iných životov, vďaka nim sa jej rozkrývajú nové pohľady na problémy. Autorke, ktorá je kultúrnou publicistkou sa podarilo sugestívne zobraziť dobrodružstvo zrodu profesionálneho rozhovoru acelej spleti pocitov, ktoré tento proces sprevádzajú, ako aj atmosféru prostredia časopiseckej redakcie.
Ďalšiu dimenziu románu tvoria podoby, vakých Angela prežíva partnerské amedzigeneračné vzťahy vrodine, či už svyrovnaným, pokojným manželom alebo sdospelými deťmi. Vtýchto pasážach neraz pomáha humor premosťovať konflikty. Román, ktorý má predpoklad osloviť čitateľské vrstvy širšieho generačného rozpätia, možno čítať ako výpoveď opostavení umelca – aešte viac umelkyne – vdnešnej dobe, ako obraz utvárania novej identity vnových spoločenských podmienkach, ako obraz konfrontácie so zmenenou životnou situáciou – alebo proste ako príbeh „jednej ženskej zrelosti“, ktorú nečakane prekvapia nové zážitky, pocity, spôsoby vnímania sveta iseba.
