ղľáԾ
Levice, L.C.A. 1997
Literárny svet Zuzany Mojžišovej je mystifikáciou javov skutočnosti všedného sveta, kde sa slová volia nenáhlivo, teda postupne, sdôkladným ohľadom na doliehajúci časopriestor. Zrod mozaiky autorkiných príbehov sviaczmyselným názvom ڰǻ徱ٳé asociuje analógiu sbájnym zrodom bohyne krásy, t. j. všetko akoby vzniklo, povstalo zmorskej peny slovnej amyšlienkovej inovácie, oživené originálnym espritom, brilantnou dikciou, impozantným intelektom tvorkyne.
Kompozíciu tvorí nesúrodosť slov so súrodým významom anaopak. Celková významová rovina, priestor myšlienkovej koncepcie predstavuje slovo ako prísľub nekonvenčnosti, rébusu, ktorý možno dešifrovať príhodným zmyslom. Mojžišová sa pohráva svetami, konštruuje ich možné poslanie. Slovo dementuje, popiera, glorifikuje. Príbehy, slovné hračky, štylizované monodrámy, spovede, výpovede sú navrstvovaním poloprávd typu „že umriem aukáže sa mi peklo“, ktoré sa zhlukujú, mudrujú, tešia... do explicitne neodškriepiteľnej, nepopierateľnej interpretácie, napr. otom, že mozog zavše opoznanie zosmutnie. Tematika textu je netradične tradičná, sú vnej neustále prítomné autenticko-fiktívne zorné uhly pohľadov, ktorými všetko vníma, spracúva, kontempluje vmonologických dialógoch. Autorka je dramaticky komická, ironicky tragická. Nič vsvojom stvárňovanom ľudskom priestore nepredstiera, nedramatizuje, myšlienkovo neznásilňuje, neusiluje sa omyšlienkovú teatrálnosť. Subjektivizované ego sa identifikuje vdynamike príbehov, plných mámenia, marenia, trápenia, náhlenia. Každé rozprávanie je neistotou, ktorá provokuje khľadaniu, kmyšlienkovej explózii. Pozvoľná textová dynamika evokuje skutočnosť, že dvakrát ten istý život nenájdeš. Mojžišová konfrontuje cez seba seba, tým aj svoj protisvet, priestor vetných avýznamových štylizácií, dekorácií. Všetko má svoj organizovaný chaos, je to zámer, vktorom tkvie elegantná podstata textu.
Monika Kupšová
KUPŠOVÁ, Monika: Provokujúca neistota (Zuzana Mojžišová: ڰǻ徱ٳé). In: Knižná revue, roč. VIII, 4. 2. 1998, č. 3, s. 5.
