ղľáԾ
V rubrike Klasika Knižnej revue patrí priestor Jaroslave Blažkovej a jej Nylonovému mesiacu, ktorý v dobe svojho vzniku otváral dovtedy tabuizované témy.
"Zlaté šesťdesiate" rezonujú aj dnes. Mnohé zfenoménov tohto obdobia prenikli do uvoľnenej spoločenskej klímy vtedajšieho Československa, ktoré sa otváralo kultúrnym vplyvom na všetky svetové strany. Aj literatúra sa vtedy vymedzovala voči totalitným päťdesiatym rokom. Výsledkom bolo znovuobjavenie subjektu. Návrat ktémam zosobného života jednotlivca sa zvykne spájať snástupom generácie autorov, ktorí sa formovali na pozadí časopisu Mladá tvorba. Ztohto okruhu vstúpila do slovenskej literatúry i Jaroslava Blažková (1933 – 2017).
Vsúčasnosti vychádza šieste vydanie jej knižného debutu Nylónový mesiac zroku 1961, ktorý vo svojej dobe oslovil hlavne mladých ľudí. Vyvolal tiež mnohé diskusie u čitateľskej verejnosti akritikov. Oceňoval sa pri ňom svieži štýl, spontánnosť, otvorenie dovtedy tabuizovaných tém, no najmä nastolenie otázok, ktoré sa dotýkali ženskej emancipácie. Postavy ako reprezentanti istého svetonázoru však pôsobili zjednodušene, problémovo sa vnímali postupy konzumnej literatúry či jednostranný príklon kmladým.
Ideál nezávislej ženy
Blažkovej prvotina priniesla ľúbostný príbeh bez zaužívanej predstavy omužsko-ženských rolách. Na pozadí bratislavskej mestskej kultúry aformujúceho sa bigbítu bol vroku 1965 aj sfilmovaný (rež. Eduard Grečner). Je to príbeh ,,lásky neláskavej“. Prílišná zamilovanosť, starostlivosť, ale aj úsilie vlastniť asolídne sa usadiť, spôsobujú udruhého naopak potrebu voľnosti, stratu napätia, nezáujem. Prebieha medzi mladou aatraktívnou Vandou, vktorej autorka formuluje svoj ideál spontánnej anezávislej ženy, a architektom Andrejom, ktorý kvôli nej mení svoj doposiaľ neviazaný postoj kženám. Súčasťou tejto vzťahovej nerovnováhy je aj submisívna ana Andrejovi citovo závislá Draha. Na jej túžbu po manželstve nepôsobí len spoločenský tlak. Autorka otvára problém romantickej ilúzie cez motív kníh smilostným námetom apoukazuje tak na mnohé vzory, ktoré vplývajú na vnímanie reality.
Vedľajšou líniou knihy je tiež dobovo aktuálna téma medzigeneračného nedorozumenia. Ukazuje sa ako dôsledok absencie dôvernejšieho vzťahu v rodine či obmedzenia komunikácie len na praktické záležitosti. Obzvlášť sa dotýka požiadavky akceptovať nárok na osobné šťastie jednotlivca, aj keď nie je vsúlade so spoločenskou normou. Za prejav mládeže prelomu 50. a60. rokov sa považovalo búrenie sa do prázdna, tzv. rebélia ,,bez príčiny“, no v skutočnosti namierená proti autorite (pozri napr. Ernst Ficher: Problémy mladej generácie, 1964). Za touto rebéliou sa ukrývalo volanie po chápajúcom prístupe dospelých atento motív sa objavuje aj pri stvárnení rodiny spatriarchálnou hierarchiou a za tradičnými hodnotami obnažuje mechanizmy namierené proti rovnosti.
Kult mladosti?
VNylonovom mesiaci sa zdá byť prítomný kult mladosti. Mladosť ako hodnota sama osebe tu však nie je celkom ohraničená rokmi. Podľa slov autorky je pre ňu mladosť ,,symbolom neotupenej vnímavosti, mnohých možností voľby, kladenia adomáhania sa odpovedí“. Sú to sympatie ,,svekom, ktorý ešte nie je usadený, ‚zabývanýʻ, zabetónovaný, výhodne zorientovaný vdezorientovanom svete“ (Július Vanovič: Գپ徱ó, 1968, s. 42 – 50). Uvedený postoj kživotu reprezentuje Vanda správaním, ktoré možno zhrnúť ako spontánnosť, túžba žiť naplno či nadšenie pre prítomnosť: „Ja žijem vždy iba dnes a ešte možno zajtra“ (s. 77). Jej fascinácia prítomnosťou vychádza zelementu, ktorý uniká anemožno sa naň pripraviť. Stáva sa tak neuchopiteľným rovnako, ako je ona neuchopiteľná pre Andreja.
Vtejto súvislosti aj nylonový mesiac, opísaný ako ,,prízrak“, cez ktorý presvitala ,,druhá strana oblohy shviezdami a tmou“ (s. 74), sa dá chápať ako symbol nemožnosti uchopiť, podmaniť, privlastniť. Okrem toho sa zvyčajne vníma ako spojenie tradičnej romantickej rekvizity smoderným svetom. Mesiac je zároveň atribútom zmyslovej stránky včloveku, jeho živočíšnej podstaty, ktorá je uVandy často exponovaná nielen vprirodzených anestrojených reakciách, ale aj, ako upozorňuje Miloš Ondruš vdoslove knihy, cez ,,princíp biologizácie človeka“ (s. 112).
Prirodzenosť a revolta
Návrat kprirodzenosti je tak ďalším ideálom šesťdesiatych rokov, ktorý sa do tejto postavy projektuje. Úsmev, ktorým reaguje na akékoľvek podnety, má vyjadrovať istý nadhľad, no ten zhľadiska hlbšej vnútornej motivácie ostáva len vrovine návodu na život. Postoj revoltujúci, ktorý súsmevom hľadí nutnosti do tváre, sa však vtomto plodnom desaťročí rozvinie aj vzložitejšej podobe.
Jaroslava Blažková prispela knávratu zážitkovej prózy a nastolila mnohé emancipačné témy, na ktoré sa oplatilo nadväzovať. Závan voľnosti a otvorenosti vjej debute má svoj význam aj včasoch, vktorých sa sloboda javí ako samozrejmá.
Vladimíra Mravcová je doktorandka v Ústave slovenskej literatúry SAV.
