ղľáԾ
Kniha ako posolstvo
Nadžíb Mahfúz
Putovanie Ibn Fattúmu
Prešov, BAUM 2007
Preklad adoslov Marek Brieška
Prešovské vydavateľstvo BAUM pôsobí nenápadným dojmom. V skromnomrepertoári má niekoľko dobrých kníh pre deti. Na sklonku tohto roka zrazu vydáva román egyptského spisovateľa, prvého arabského nositeľa Nobelovej ceny Nadžíba Mahfúza (1911 – 2006), čo sa nielen v knižnom a prekladateľskom kontexte, ale aj vrámci celkovej spoločensko-kultúrnej klímy ukazuje ako závažný výstup. Veď Európanom chýba širšia reflexia islámskych krajín. Zúžený pohľad cez spravodajstvo alebo cez citlivé problémy, povedzme, postavenia žien, vyťahované bez civilizačných, historických anáboženských znalostí, robí neoprávnene ztejto časti ľudstva barbarov afanatikov. Putovanie Ibn Fattúmu môže však byť jedným zpozitívnych dôkazov toho, že pravda nezľavuje zo svojich kritérií, ak nám zislámskej krajiny ponúka text vysokej duchovnej úrovne amorálnych hodnôt.
Putovanie či cesta patrí knajstarším námetom prozaického rozprávania aMahfúzovo rozprávanie–rozprávka ho spracúva ako univerzálnu alegóriu putovania ľudstva ipsychologickú alegóriu duševného hľadania jednotlivca. Cieľom oboch je dokonalosť, priestorovo určená ako zázračná atajomná krajina Džabal, oktorej niet písomnej zmienky, mnohí onej počuli, ale nepoznajú nikoho, kto sa odtiaľ vrátil, aby onej čo-to prezradil. Hlavný protagonista vpostavení priameho rozprávača, Kindíl Muhammad al-´Innábí alebo Ibn Fattúma, sa vydáva do diaľav ako osamotený cestovateľ skaravánou asposlaním, aby našiel liek pre chorú domovinu sformálnymi náboženskými prejavmi, snespravodlivosťou, falošnosťou azradcovstvom. Aj oddaný muslim Ibn Fattúma zakúsi zradu najbližších anezíska vytúženú lásku krásnej Halímy.
Zhľadiska sujetu sa akt putovania zobrazuje minimálne, jeho dominanty, takisto ako významové míľniky sa sústreďujú vudalostiach arozprávaniach vjednotlivých krajinách. To oslabuje reálny plán vnímania diela ako postupnosti na ceste aurčite môže prekvapiť čitateľov, ktorí od knihy podľa názvu budú očakávať sled dobrodružných sekvencií. Práve naopak, statickosť deja kulminuje, keď sa Ibn Fattúma vkrajinách stretáva smudrcmi či vysokými predstaviteľmi adiskutuje oich občianskych,politických a náboženských pomeroch. Ale dôsledky týchto dišpút sú vosobnej línii hlavnej postavy smerodajné aneraz osudové. Zažíva intímne vzplanutie arodinné puto stelesne príťažlivou ´Arúsou, no pre náboženskú intoleranciu sú násilne rozvedení.Nedlho na to okúsi dvadsaťročné väznenie apotom ďalší vzťah, semancipovanou azodpovednou Sámiou. Podobne ako s ´Arúsou majú troch synov, apri očakávaní štvrtého sa Ibn Fattúma lúči, aby uskutočnil dávny sen, návštevu krajiny Džabal.
Prvou krajinou vputovaní je Mašrik – obyvatelia žijú vo voľných sexuálnych zväzkoch auznávajú božstvo Mesiaca. Druhou je rozvinutejšia krajina Hajra pod vedením kráľa-boha aelity. Treťou krajina Halba, moderná ademokratická. Štvrtou Amán sjeho diktatúrou, sabsolutizovaním poriadku azákona. Napokon piatou je Gurúb, krajina bez strážnikov avonkajších zákonov, sľuďmi vhlbokom duchovnom pohrúžení, ktorých majster-starec pripravuje na cestu do krajiny Džabal. Poslednou zastávkou by mal byť Džabal, lenže rozprávanie končí pred úžinou horského priechodu... Pomedzi krajiny sa preplieta spomenutý osobný arodinný život Ibn Fattúmu, rovnako ako sa nimi vinie najdôležitejší leitmotív: vojna. Otvorený záver, teda nevieme, či Ibn Fattúma doputoval, alebo nie, podčiarkuje, že žiadna zkrajín nedosiahla dokonalosť, každá má pre aproti, pričom najdôležitejšie je udržať si víziu spoločného mierového života sebaovládaním aovládaním sebeckých túžob.
Radoslav Matejov
