ղľáԾ
Hebká, farebná a ľahká
Barbara Pribylincová: dzáԾ, Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2006
Po zbierke krátkych próz Na brehu oceána ԴDZ Pri vode je dzáԾ vporadí treťou knižkou autorky (nar. 1972). Slovo knižka vtomto prípade sedí úplne presne - je hebká, farebná a ľahká, presne taká, ako jej text.
dzáԾ nie je malý román, ako by sa mohlo zdať, ale súbor dvoch kratších noviel plných náhľadov do ženského mikrosveta. Prvá znich, ŽԱٲ, rozpráva o mladom dievčati stojacom pred zásadnými životnými rozhodnutiami. Stáva sa členkou mormónskej cirkvi ahľadajúcživotného partnera iseba, odchádza za oceán. Onedlho však zo sna o blaženom živote vAmerike precitá. Žanetino hľadanie je mozaikovito prerozprávané cez príbehy viacerých postáv, ktorým viac, či menej ovplyvnila život.
Druhá z noviel, ktorá dala meno celej knižke, as úryvkom ktorej sa už mal čitateľ možnosť zoznámiť vzborníku víťazných prác literárnej súťaže Poviedka 2004, je postavená na osudoch Alenky aIvana, nachádzajúcich sa vdiametrálne odlišných životných situáciách. Obaja žijú vdome oproti kostolíku – ona na dedine aon vBratislave. Ona je vydatá žena, pokorná srdcom, on lekár - gynekológ srebelskými sklonmi. Alenkina choroba aliečba spojila oboch protagonistov aspolu prežili jeden malý - románik.
Hrdinky týchto príbehov majú napriek povahovým odlišnostiam jednu spoločnú črtu – túžbu po spočinutí vstave pokoja anormálnosti, vôľu zakotviť vmiernych vodách života, a tú sa každá z nich snaží napĺňať spôsobom sebe vlastným. Pre jednu je to hľadanie dokonalého partnerského súžitia, pre inú zas hlboký aúprimný vzťah kbohu.
Úspornosť slova umožnila autorke obsiahnuť vkrátkych textoch kus života svojich postáv. Dej, vyrozprávaný vmikrokapitolách, plynie rýchlo ahladko. Postavy sa schádzajú, rozchádzajú, umierajú, rodia – akoby nič. Práve zkombinácie jazyka, oslobodeného od všetkých vplyvov, ktoré by narušovali jeho jednoduchosť a plynulosť, azávažných životných výpovedí, sa rodí zvláštna atmosféra knihy. Autorka akoby svoje postavy najskôr uhnietla vo svojej fantázii apotom ich, zhmotnené, vypustila do reálneho sveta, aby mohla pozorovať azapisovať ich slová ačiny.
Úzka spätosť skaždodennou životnou realitou, vktorej sú témy šťastia, lásky aodcudzenia vždy aktuálne, spôsobí, že čitateľ po prečítaní príbehov nerušene pokračuje vprežívaní tých svojich. Akoby nič.
Peter Michalík
