ղľáԾ
„Park je kultivovaný priestor, ktorý treba udržiavať, zveľaďovať. Musí mať záhradníkov, ktorí ho stále kultivujú, aby park bolo vidno, aby mohol rásť, aby sám mohol kultivovať ľudí. Park patrí kultúre načúvania, premýšľania, ticha, rozhovorov, kontemplácie, relaxu, oddychu ahry. Park je záležitosť vkusu,“ hovorí Ivan Štrpka vknihe Rozhovory vParku amá, na prvé počutie, na mysli trávnatú plochu sokrasnými drevinami akvetmi, kam sa chodíme prechádzať a relaxovať. Park bol však zároveň aj názov unikátneho literárno-fotografického časopisu, ktorý unás vychádzal vrokoch 1996 – 2002 scieľom „vyhraniť sa voči nevkusu charakteristickému pre časopisy zaplavujúce vtedajší trh“. Vyšlo spolu osem čísel a jeho tvorcami či hybnými silami boli vydavateľ ašéfredaktor Filip Vančo, grafický dizajnér Palo Bálik aredaktorka Jana Beňová. Tá sa ako dnes už renomovaná autorka literárnych próz (jej román Café Hyena získal vroku 2012 Cenu Európskej únie za literatúru) amnohých novinárskych textov podujala na zaujímavý experiment: sodstupom dvadsiatich rokov vyhľadala protagonistov oných časopiseckých rozhovorov vParku (väčšinou to boli anaďalej sú významné osobnosti našej kultúrnej scény) asvýnimkou publicistu Eugena Gindla, ktorý nás medzičasom opustil, urobila rekonštrukciu pôvodných debát, aby zistila, ako tieto osobnosti dnes reflektujú zmeny vnašom iširšom spoločenskom živote.
Jana Beňová nie je len autorkou kratších, viac či menej úspešných prozaických útvarov, často sčudnými, takrečeno neurotickými gnómami („nenarodili sme sa preto, aby sme sa narodili“), ale predovšetkým vtipnou avnímavou glosátorkou nášho verejného života, nemilosrdne kritizujúcou jeho nešváry. Súbor jej novinárskych fejtónov, uverejňovaných vdenníku SME vrokoch 2006 – 2010, vyšiel síce neskôr knižne vo vydavateľstve Artforum pod názvom Dnes, no to vydanie bolo také miniatúrne, že ho vkníhkupectvách návštevníci ľahko prehliadli (zopár novinárskych textov zknižky, ktorá stojí za prečítanie, sa objaví aj vpublikácii Rozhovory vParku). Vsúčasnosti sa Beňová, na škodu svojich čitateľov, venuje žurnalistickej práci už len sporadicky.
Spomedzi desiatich osobností vknihe rozhovorov – „dvojčiat“ si osobitnú pozornosť zasluhujú tie, ktoré vnašej kultúre pôsobia už desaťročia amajú hlboké skúsenostné zázemie. Peter Zajac prešiel za uplynulých dvadsať rokov dlhú cestu od excelentného literárneho vedca (a zároveň prominentného revolučného nositeľa étosu Novembra), neskôrrešpektovaného, medzinárodne uznávaného vysokoškolského pedagóga cez neúspešného politika späť ksvojej, dnes už životnou skepsou poznačenej akademickej doméne. Alta Vášová, múdra, no rovnako plachá aintrovertná ako vminulosti, nám umožňuje nazrieť do svojho súkromia, hoci zďaleka nie tak intenzívne ako vknihe rozhovorov Sledoslov, ktoré pred rokmi robila sJánom Štrasserom. Svýtvarníkom Lacom Terenom sa vtedy aj teraz zhovárala Kamila Krkošová, jeho drsnosť ostro kontrastuje smiernou, poetickou letorou osamelého bežca Ivana Štrpku. Ironická štylizácia karikaturistu Martina Šútovca, ktorého včase prvého rozhovoru verejnosť poznala iba ako návštevníka krčmy Stoka ahráča na banjo vkapele Lucie Piussi Živé kvety, sa vpriebehu rokov výnimočnou tvorivou činnosťou iba prehĺbila. Anapokon nezabudnuteľný dobrodruh Eugen Gindl, človek, na ktorom bolo, slovami Andreja Bána, košaté všetko – ten už svoju rozhovorovú „dvojičku“ pisateľke dať nestihol, atak je vknihe namiesto nej osobná spomienka zpera Lucie Piussi. Ostatné rozhovory vknihe sú viac-menej povinná jazda, no vďaka aj za ne.
Jana Beňová: Rozhovory v Parku
Bratislava: Brak, 2023
