ղľáԾ
Viete, čo je kalkýš – kötés – čiripisli? Nevylučujem, že mnohí ľudia to vedia, ale ja som medzi nich donedávna nepatril. A už vôbec som si nemyslel, že sa to dozviem na úvodných stránkach tragického príbehu Nových Zámkov zdruhej svetovej vojny, ktorý spísal vknihe Uzol publicista a spisovateľ Marek Hudec, rodom zo spomínaného mesta.
Kalkýš je výťažok zo zŕn a klíčkov pšenice araže, ktorý má nahradiť najmä nedostatok vitamínov. Kötés je adekvátny maďarský názov, čo je vNových Zámkoch aokolí pochopiteľné, ačiripisli má turecký pôvod. Odtiaľ tento výťažok arozličné pokrmy zneho pochádzajú. Vspomienkach na vojnu sa kalkýš vknihe často vyskytuje od začiatku až po koniec – keď už nebolo čo jesť, bol akousi útechou, ba lahôdkou pre deti idospelých.
Obyvatelia Nových Zámkov si spomedzi väčších miest na Slovensku prešli počas druhej svetovej vojny vari najkrutejšou cestou. Po prvej viedenskej arbitráži vroku 1938 pričlenili mesto sinými časťami južného Slovenska kHorthyho Maďarsku. Žili vchudobe astrachu. Česi utiekli alebo ich vyhnali. Podobný osud postihol aj mnohých Slovákov. Na rad prišli aj Židia. Novozámocký historik Tomáš Lang, ktorého Marek Hudec neraz cituje, napísal: ,,Dovolím si tvrdiť, že na jeseň roku 944 tu už žiadni domáci Židia neboli, Nové Zámky boli očistené – Judenfrei, ako by sa v tej dobe povedalo.“ Vrátili sa až po prvých náletoch – ako príslušníci pracovnej jednotky maďarskej armády na odstraňovanie trosiek.
Peklo prišlo 7. októbra – prvé veľké bombardovanie vštyroch vlnách náletov amerických lietadiel. Autor knihy Uzol zhromaždil veľké množstvo spomienok očitých svedkov, ktorí nemohli zabudnúť. Helena Kuruczová napísala onich napríklad až po desaťročiach. Napriek varovaniam utekala pri prvom nálete do práce zamanželom, sktorým sa iba vtých dňoch zosobášili. Po tretej vlne náletov sa o 14.45 dostali domov – no dom, vktorom bývali, dostal plný zásah. Vjeho ruinách zahynulo 21 ľudí. Medzi nimi všetci jej blízki príbuzní – mama, otec, babka, sestrička, dvaja bratia.
Mestský úradník Gyula Vágovits, ktorého strojom písané pamäti sú uložené vmestskom archíve, vich najosobnejšej anajemotívnejšej časti pred rokmi napísal: ,,Prešlo dvadsať rokov, odkedy smrť navštívila Nové Zámky.“ Podľa jeho slov sa obyvateľom mesta zdalo, že prišiel koniec sveta. Po náletoch boli ľudia zmätení, netušili, kde sa vlastne nachádzajú, staré miesta nespoznávali, všetko sa zmenilo. Najhorší bol pohľad na železničnú stanicu, hlavný cieľ náletov. Všetko avšetci, ktorí tam boli, naraz zmizli. Na zrúcanine jednej zbudov bol zdeformovaný železničný vozeň, pokrútené koľaje trčali zo zeme ažalostne ukazovali knebu.
Zneho vysypali svoj smrtiaci náklad bombardéry opäť otýždeň 14. októbra – nálet trval kratšie, intenzita náletov už vraj nebola taká silná. Železničný uzol, kadiaľ išli transporty nemeckej výzbroje, munície, pohonných hmôt ivojakov smerom na východ, bol na nejaký čas vyradený. Maďarskí fašisti zjednotiek nyilašovcov (Strana šípových krížov) diktátora Ferenca Szálasiho medzitým popravovali vmeste Židov zvojenských pracovných jednotiek. Pred zastrelením sa museli vyzliecť do spodkov avyzuť. Pozostalosť si nyilašovci podelili. Jednej zobetí splnili želanie – chcel, aby ho zastrelili na hrobe starej matky. Na náhrobnom kameni je dodnes stopa po guľke.
Martin Posch, ktorý sa vrámci výskumu v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied venuje aj udalostiam zdruhej svetovej vojny, na stránkach Hudecovej knihy hovorí, že spojenecké bombardovacie operácie mali za cieľ oslabiť priemysel a logistické možnosti nacistického Nemecka. To však nijako neznižuje utrpenie civilného obyvateľstva. Zdôrazňuje: ,,Bombardovane spolu sdeportáciami židovského obyvateľstva boli jednou z najhlbších rán, aké populácia v Nových Zámkoch počas vojny utrpela.“
Marek Hudec napísal výbornú knihu plnú príbehov, pátrania po pravde, nastoľovania otázok, ktoré pôsobia podnetne aj pre dnešok a budúcnosť. Vydavateľstvo Absynt znovu prejavilo zmysel pre poskytovanie priestoru príťažlivým apotrebným témam. Atak napokon vďaka patrí mnohým, ktorí počúvajú, vidia, vnímajú svet vôkol nás; premýšľajú oňom. Tak ako napríklad Marekova stará mama Klára Szőkeová, ktorej sa jej vnuk zaslúžene aslušne vposlednej vete vojnového príbehu Nových Zámkov poďakoval, lebo ho na ,,tému naviedla“ aon ju dokáže nasledovať.
Marek Hudec: Uzol
Žilina: Absynt, 2022
