Rozprávka z dubového lesa

Dúbravienka, dievčatko z lístia

Nájsť milú a originálnu modernú rozprávku pre deti, ktorá bude nežná, naplnená citom a empatiou, bez zbytočných zloduchov a strašidiel či cestovania do iných svetov a galaxií, sa stáva čoraz zložitejším. Britská ilustrátorka Lucy Flemingová sa slovenským deťom predstavila už dvomi čarovnými knihami: Ela a jej zázračné svetlo (Stonožka, 2020) a Vodná víla Lily (Stonožka, 2023). Jej najnovšia Dúbravienka, dievčatko z lístia je skvelým príkladom toho, ako sa dá spojiť okolitý svet s rozprávkovým duchom, nikoho neuraziť, ba naopak, priniesť do duše pokoj, lásku aj kus ponaučenia do života.

,,Ak sa lepšie prizrieš hore do koruny stromu či dolu na lesnú pôdu, možno tam zbadáš šťastné dievčatko z lístia...“ Už z tejto vety je jasné, že táto rozsahom útla knižka je naplnená láskou. A to nielen láskou hlavnej predstaviteľky Dúbravienky, ktorá miluje prírodu, jej každodenné dary a lesných priateľov, ale aj láskou k čitateľovi. Flemingovej text je síce jednoduchý a strohý, ale bohatý na rôzne metafory, epitetá a zaujímavé vetné konštrukcie a slovné hračky. Je to nenáročné čítanie, ktoré v spojení s veľkým fontom písma a maximálne tromi – štyrmi vetami na dvojstrane neunudí ani začínajúcich čitateľov z radov najmenších predškolákov či prvákov. Svojou rozmanitosťou je vhodné rovnako pre dievčatá aj pre chlapcov. Rýmované časti sú síce niekedy skôr v štýle voľného verša a prekladovo úplne nevyšli, ale ak majú priniesť správne posolstvo diela, zrejme bolo nevyhnutné preložiť ich do tejto podoby aj na úkor ľubozvučnej zvukovej zhody na konci verša.

,,Ak sa lepšie prizrieš, možno v jeho korune zbadáš malilinké dievčatko...“ Dej sleduje drobnú láskavú Dúbravienku, ktoré žije v každodennom spojení s prírodou a obyvateľmi lesa. Najradšej jazdí hore-dole po konároch stromov so svojou obľúbenou kamarátkou Veveričkou, chrobáčikom pravidelne usporadúva na muchotrávke bohatý piknik, spí v starom žltom liste prikrytá perinkou z jemnučkého machu, miluje rannú rosu podávanú z lupeňových pohárikov a najmä svoju rodinu – mamu a otca. ,,Dúbravienka je najmenší lístok na strome. Má mäkučké krídelká a vo vláskoch hebké uzlíky prichytené vetvičkami." Podstatou však je, tak ako v každej dobrej rozprávke, čo si naša hrdinka zvolí v momente, keď nastane problém. A tým je, tak ako pre všetky listy na stromoch, príchod chladných dní sprevádzaný sychravým počasím, dažďom a následne pokrytie snehovou perinou. ,,Všetky lístky sa musia na zimu uhniezdiť vo svojich žaluďových domčekoch,“ vysvetlila jej mama a objala ju. ,,A na jar sa vrátime svieže a zelené.“ Život jednoducho aj napriek našim plánom pokračuje ďalej, vo svojom štýle a táto zmena je dôležitá nielen pre strom, ale aj pre nás. A keďže každý správny hrdina sa má vydať do boja proti nástrahám, Dúbravienka to jednoducho neurobí. Flemingová narúša predpokladanú zápletku a nahrádza ju motívom z každodenného života – strachom z nových vecí, zaseknutím sa v určitom bode a odmietnutím prijať akúkoľvek zmenu a narušenie životnej pohody. ,,Nie som pripravená opustiť // strom, čo volám domovom. // Bojím sa, čo ma čaká // vo svete divokom a neznámom.“ Táto životná zmena, s ktorou sa stretávajú už najmenšie deti, napríklad, keď nastupujú do škôlky, sťahujú sa s rodičmi do iného domu alebo mesta či sa stanú staršími súrodencami, detskú dušičku rozhodne trápi. A vyrovnať sa s ňou dá len láskou. Tú dievčatku doprajú aj jej rodičia, ktorí ju nechajú rozhodnúť sa samu, odídu a nechajú jej priestor. A hoci Dúbravienka bojuje s rozmarmi počasia, ako sa len dá, nakoniec usúdi, že nie starý dub robí domov domovom. Sú to ľudia, ktorým na nás záleží, a s nimi po boku sa budúcnosti obávať nemusíme. Prekonávanie seba samého, poučenie sa z vlastných chýb a mylných rozhodnutí, viera v silu rodinného puta sú tým správnym čarovným elixírom, ktorý funguje aj v modernom svete, nielen v tom rozprávkovom.

Flemingovej doménou sú ilustrácie, jej kresba pastelkami hrá všetkými farbami. Obrázky sú žiarivé, pestrofarebné, šťastné a veselé. Dievčatko doslova ožíva pred očami a spolu s ňou aj magický rozprávkový les plný chrobáčikov, pavúčikov, modrých, zelených a žltých kvetov, malých i väčších húb, listov poskrúcaných do rôznych smerov a vo farbách tisícich odtieňov. Každý obrázok pozostáva z množstva drobučkých detailov, ktoré dotvárajú nežnosť tejto knižky. Vtedy si človek uvedomí, že smútok opadajúcich jesenných stromov, sychravé zimné obdobie, monotónna biela a záhadne tichá krajina lesa dokážu byť výzvou a cestou k objavovaniu ešte lepších dobrodružstiev. Hlavne, keď hrejivé objatia a láska vedia prečkať aj tie najtmavšie noci a najstudenšie dni. A navyše – jar aj do toho najposlednejšieho lesa určite o tri – štyri mesiace dorazí...