ղľáԾ
Scott Smith: Ruiny
Bratislava, Ikar 2007. Preklad Katarína Jusková
Hoci americký spisovateľ Scott Smith (narodený vroku 1965 vNew Jersey, žije vNew Orleans) zatiaľ toho veľa nenapísal, v žánri trileru je to výrazný autor. Známy sa stal už vroku 1993 románom Jednoduchý plán. Ocenil ho aj majster hororu Stephen King, všeobecne uznávaný aaj unás hojne prekladaný, keď o jeho debute písal ako o „knihe leta“. Smith podľa svojej prvotiny napísal aj filmový scenár azískal zaň Cenu Akadémie (sfilmovaný bol vroku 1998).
Po vyjdení Jednoduchého plánu sa autor na dlhší čas ako prozaik odmlčal a venoval sa scenáristike. Vzásuvke mu však zostal rozpísaný pôvodne takmer tisícstranový román sprvkami hororu avrátil sa knemu až takmer po dvoch desaťročiach. V jeho prvom románe hrdinovia, traja muži, postupujú podľa jednoduchého plánika: po stroskotaní lietadla nájdu pôsob, ako si udržať obrovské peniaze. Aj príbeh Scottovho druhého románu je postavený na podobnej schéme. Významový posun je iba vtom, že vprvom románe malo ísť openiaze a vܾá oudržanie priateľstva. Vobidvoch prípadoch však existencia plánika, mapky či nákresu znamená asi toľko, že ľudstvo sa plánovito vrhá do katastrofy... Dva páry mladých ľudí zAmeriky prišli do Mexika užívať si slnko amore. Neuvážene, znudy adlhej chvíle, sa zpokojného pobrežia vyberú za ďalšími svojimi priateľmi. Ich kroky vedú do indiánskej rezervácie, kstarým mayským ruinám, kniekdajšiemu archeologickému nálezisku, odkiaľ niet návratu.
Strohým vecným štýlom, nasýteným dôveryhodnými detailmi, nám autor cez tragický príbeh mladých ľudí ukazuje, že primitívny svet starej civilizácie nejestvuje vjeho čírej podobe, ba zúsilia ojeho ľahkovážne zmapovanie, ojeho spoznávanie či dobýjanie na základe „jednoduchého plánu“, sa môže stať pre moderný svet hrozbou. Navyše táto hrozba sa ukazuje ako niečo lákavé – krásne červené kvety žiariace na ceste, ktoré si turisti fotografujú, pôsobia poeticky, lákavo. Akeď rastlina všachte napodobňuje pípanie mobilu, čitateľ si uvedomí, aké zradné sú výdobytky modernej civilizácie, ktorá požiera samého človeka.
Vďaka koncíznemu štýlu skúsenej prekladateľky Kataríny Juskovej, ktorá si prácu sjazykom vyskúšala vo viacerých žánroch a vie, sakou slovnou zásobou treba pri prekladaní podobne ladeného príbehu narábať, si hlbšie osvojíme posolstvo knižky – len primitívne civilizácie vedia, že so zlom sa netreba zblížiť, ale treba ho izolovať, chrániť sa pred ním auzavrieť, aspolu sním aj pred tými, ktorí sú zlu náchylní uveriť.
Triler Ruiny znamená podľa ohlasov vtlači pre mexické pobrežie asi toľko čo svojho času Spielbergove Čľܲٱ pre Nové Anglicko. Dobrodružný príbeh so sugestívnym opisom pralesného prostredia, psychologicky jemne prekreslenými postavami je príkladom na horor zprírodného prostredia, na komerčnú literatúru s prvkami mystery, ktorá nám môže vnuknúť vážne myšlienky. Ak sme svojho času čítali snapätím Hailleyho trilery zistého úseku moderného sveta, teraz sa môžeme schuťou začítať do Scottovho príbehu z exotického prostredia. Zdá sa, že jednoduchý, no kompaktný plán, na akom spočívajú jeho romány, je pevným základom zhľadiska žánru izhľadiska pútavosti. Naznačenú schému môže cítiť len čitateľ, ktorý pozná genézu románu, no treba zdôrazniť, že ide ostavebne nosnú avýpovedne bohatú konštrukciu a– aj vďaka prekladu – napokon aj o pekné čítanie. Pri prekladaní dobrodružnej literatúry akoby sa podvedome podceňovala kvalitu textu, no práve výsledný Juskovej text je príkladom, že dobrý preklad komerčnej literatúry sa môže predostrieť i ako próza svážnejším záberom. Lebo už nečítame natoľko Scotta Smitha, ale slovenskú verziu jeho románu, Scottove slovenské Ruiny.
Anna Blahová
