ղľáԾ
Rafaële Germain: žDZá podprsenka, čierne sako
Bratislava, Mladé letá 2010
Preklad Zuzana Szabóová
Francúzska literatúra, hoci pôvodom z Kanady, je
pojem sám osebe. Čitateľom na celom svete poskytla
a poskytuje už roky nevšedné zážitky. Autorka (u nás
už vyšla jej kniha Gin, tonic a uhorka) zastiera miesto
deja nejasnosťou, takže do poslednej chvíle netušíme,
či sa dej odohráva v Kanade alebo vo Francúzsku.
Pravda, nie všetko francúzske, musí byť aj ducha povznášajúce.
Ak však každý deň raňajkujete kaviár, po
mesiaci vám zachutí aj maslový rožok.
To je prípad dielka, ktoré sa na nič nehrá, nepredstiera,
nefilozofuje, nekomentuje dejiny a netvári sa ako ich tvorca. žDZá
podprsenka, čierne sako už názvom napovedá, že nepôjde o triler, ale
o klasickú ženskú literatúru. Odľahčený dej, samozrejme o láske, by pre
náročnejšieho čitateľa mohol vyznieť lacno, isté javy v knižke sú však
nesporne pozitívom.
Napríklad opis bohémskeho a priateľského spolužitia žien, homosexuálov
a heterosexuálov. Vzájomná pomoc ľudí, ktorí sú si ako Kanaďania
rovní, hoci každý má trochu iný odtieň pleti. Osvietené priateľstvá v spoločnosti,
ktorá je k sebe otvorená, čestná a úprimná, hoci každý jej člen
si v rukáve schováva nejaké to eso pre prípad, že by stretol osudovú lásku.
Traja hlavní protagonisti príbehu sa kedysi zapovedali, že budú žiť
voľným, slobodným životom a spísali na túto tému dokonca aj Manifest.
Síce len na obrúsok a v značne podguráženom stave, ale veď takéto mokom
skropené pravdy majú najdlhšiu trvanlivosť...
Pravdaže, celá knižka o frankofónnej kanadskej zlatej mládeži smeruje
k jedinému možnému záveru: že boh stvoril dvojice, nie jednotlivcov,
a že tie dvojice k sebe patria, lebo inak život nemá zmysel. Pri hľadaní tej
správnej polovičky sa hrdinovia príbehu zapotia, skĺznu do nepravých
vzťahov, žijú vo viere, že tento a nikto iný je ten pravý, až kým ho nenájdu
v náručí inej – alebo iného, lebo sme už spomenuli benevolentný
prístup autorky k láske medzi partnermi rovnakého pohlavia. Takže na
záver je svadba, aj keď nie tej dvojice, od ktorej by sme to očakávali.
Francúzi, a frankofónni Kanaďania obzvlášť, nemajú v láske Angličanov
a Američanov, no postupná anglofonizácia celého sveta sa nevyhla ani
ich populácii. Preto je celý príbeh popretkávaný slovami, piesňami a citáciami
v angličtine, ba dokonca i v nemčine, a záver knihy je klasickým
americkým happyendom. Čo už narobíme, keď je tá globalizácia taká
silná... No autorke rozhodne nemožno uprieť dobrý úmysel spojiť celé
ľudstvo do jednej veľkej, tolerantnej a navzájom sa milujúcej spoločnosti
na nekonečnej žúrke...
Ľuba KukučDZá
