��������

Ako akt liahnutia motýľov, na ktorý sa do botanickej záhrady schádzajú pozrieť obdivovatelia aj zďaleka – tak rozohral svoju hru so slovom a obrazom dvojdomý umelec, básnik a maliar (vidí sa mi, že viac platí obrátené poradie) Miroslav Bartoš vo svojej najnovšej, v poradí ôsmej knižke básní Ružový akt.

Nemá nič spoločné so sentimentom, ktorý sa (neprávom) pripisuje ružovej farbe. Je to poézia vyhraná i vyhranená. Vyhranená predovšetkým obsahovo, keď v  necelej päťdesiatke básní je zhruba tretina venovaná azda najznámejšej slovenskej výtvarnej škole, a ešte konkrétnejšie jednému z jej najvýraznejších predstaviteľov, Mikulášovi Galandovi. A  knižka je vyhranená aj tvarovo. Autor si vybral sonet a hru s ním vyviedol do rovín, výšok i hĺbok tak, ako to vedeli len čarodejníci farieb okolo Galandu (a Fullu) vyvádzať s  tvarmi a  podobami. Inšpirácia ružovou farbou z titulu knihy a ústrednej básne (v podnázve venovanej Mikulášovi Galandovi), samozrejme, nie je náhodná, ale práve a presne evokuje cez jeden z najznámejších Galandových obrazov už spomínanú maliarsku školu/skupinu/epochu – legendu.

Bartošov sonet nie je otrockým pridŕžaním sa pravidiel tvorby tohto útvaru. Naopak, je hrou s jeho základnými prvkami, ale aj s organizáciou veršov, kde ľubovoľne zamieňa nielen tradičné štvor- a trojveršia, ale aj ich náplň, keď téza nasleduje po antitéze a niekde ich obe predbehne syntéza. Skúsenejší čitateľ by si mohol v  týchto súvislostiach spomenúť na majstrovské diela poetizmu, ktorý k nám prenikol od Nezvala a Seiferta a udomácnil sa najmä vďaka Novomeskému. Časová zhoda tvorivých nástupov M. Galandu (Ľ. Fullu) a  Novomeského literárnych počiatkov (mimochodom, umelecky najpôsobivejších) môže mnohé vysvetliť. Myslím však, že netreba. Bartoš to svojou knižkou veršov vysvetľuje dostatočne.

Zbierka už na prvý pohľad prezrádza, že vychádza z  autorskej, graficko-výtvarno-textovej dielne Bartošovcov (otca Miroslava a syna Petra) a že si prizvali na výrobu vydavateľstvo a  polygrafický závod Georg v Žiline. Výsledkom je príjemne pôsobiaci artefakt, celok, v ktorom výtvarná aj grafická stránka nielen korešpondujú, ale aj oku príjemne harmonizujú s textami. Čitateľovi sa ňou dostáva opäť jedinečná príležitosť na konfrontáciu s básňou, básnikom a jeho videním.