ղľáԾ
Amatérska etymologička Ivana Krekáňová napísala pozoruhodnú príručku o pôvode slov z najrôznejších oblastí ľudskej čnnosti. V praxi tak ukazuje, že amatér (z latinského amator – milovník) je ten, kto sa niečomu venuje zo záľuby, lebo to má rád, a nie diletant (ako dnešné použitie výrazu často pejoratívne naznačuje). Z každej strany knihy cítiť autorkino nadšenie a nepredstieraný záujem, ktorého pôvod vidí v rodinnej zvyklosti baviť návštevy vyhľadávaním hesiel v etymologickom slovníku. Ako hovorí v úvode, „bolo to také fascinujúce, že som si postupne začala zhromažďovať zaujímavosti z etymológie z rôznych zdrojov“ (s. 7) a publikovala ich v krátkych článkoch na svojom blogu. Zozbieraných zaujímavostí bolo čoraz viac, a tak sa nakoniec rozhodla vydať ich knižne a podeliť sa s čtateľmi o výsledky svojho zanieteného výskumu.
Názov trochu nadbieha mainstreamovému čtateľovi, čo sa však v rámci popularizácie odboru, ktorý nie je širokou verejnosťou príliš vyhľadávaný, dá akceptovať. Krekáňová dokazuje, že aj čítanie etymologickej príručky môže byť zážitkové a takáto kniha môže pripomínať kriminálku č komédiu – pátranie po pôvode slov totiž často prináša prekvapivé odhalenia a odhaľuje vtipné súvislosti. Školská trieda napríklad vznikla z výrazu pre stádo oviec, @ sa v slovenčne skutočne volá podľa zavinutého sleďa v kyslom náleve a v takej holandčne podľa opičeho chvostíka. Spolu s autorkou sa pohrúžime aj do dvojstranového pátrania po pôvode a premenách slova punk (od zhnitého dreva a prostitútky cez drobných zločncov a neskúsenú mládež až po punkovú subkultúru).
Milovníci literatúry ocenia, že cliffhanger (dramatické zakončenie filmu č epizódy seriálu v najnapínavejšom momente) má svoj pôvod u anglického románopisca Thomasa Hardyho, ktorý publikoval román A Pair of Blue Eyes na pokračovanie v časopise, „na konci jednej časti nechal jedného z protagonistov visieť z útesu (hanging from the cliff) a čtatelia ostali až do vydania ďalšieho pokračovania v napätí, ako to s ním dopadne“ (s. 35). Alebo že Williama Shakespeara, ktorý obohatil anglickú slovnú zásobu o mnoho nových slov, v slovotvorbe predbehol John Milton. Ten má na konte napríklad výraz pandemónium (miesto, kde žijú všetci démoni) č použitie slova space (z latinského spatium – priestor, časová vzdialenosť) na označenie medzihviezdnych priestorov.
Kniha je rozdelená na kapitoly podľa tém a oblastí. Nájdeme v nej kapitolu o jedle, športe, zvieratách a rastlinách, o vede, umení, geografii č o čase. Názvy sú pútavé a hravé a vytvárajú neobyčajné spojenia: Od cynika po tyrana, Od škriatkov po algoritmus, Od jachty po šmejda, Od botasiek po bluetooth č Od malárie po guráž. Pod názvom vždy stojí krátky popis, ktorý zhŕňa obsah kapitoly (ako bývalo kedysi zvykom), napríklad: „etymológia v chorobách a anatómii, kde sa dozvieme, čo má farmaceut s kúzlami a maród s plienením, ako z teórie telesných štiav vznikol humor, ako lekár z Komárna vymyslel stres a prečo sa hovorí mať srdce na pravom mieste, keď je v skutočnosti naľavo“ (s. 219). Každá kapitola sa začína vtipnou kolážou ilustrácií vybraných slov, ktorým sa autorka v príslušnej časti venuje. Text je usporiadaný podobne ako v školských učebniciach – za okrajmi je pre lepšiu orientáciu a zvýšenie pútavosti zhrnuté v podobe vtipných hesiel č otázok to najdôležitejšie č najbizarnejšie z hlavného textu, ako napríklad: „rímski Rumuni a potetovaní Briti“ (s. 71), „elektrón z jantáru a pomýlená prípona“ (s. 60) č „prečo sa niečo vyvŕbi, ale nie vytopolí č vyjavorí?“ (s. 187). Kapitoly sú zakončené zaujímavosťou z etymológie moderných výrazov (ako sú zavináč, blueetooth č skratka cc v e-mailoch) alebo nejakou „pikoškou“ (dozvieme sa napríklad, prečo sa dámskym vnadám hovorí kozy). Ani takýto popularizačný charakter knihe neuberá na kvalite a informačnej hodnote, pretože Etymológia záhadná aj zábavná je plná faktov a údajov z najrôznejších jazykov (okrem latinčny, angličtiny, nemčny č španielčny sa odkazuje aj na arabčnu, provensálčnu č napríklad keltčnu) a jej autorke sa darí udržiavať rovnováhu medzi zábavnosťou a odbornosťou. Vie vycítiť, ktoré pasáže by už čtateľovi mohli pripadať zdĺhavé a trochu nudné, a vo vhodný moment ich „okoreniť“ nejakou bizarnou č vtipnou informáciou. Neskĺzava však k trápnym snahám za každú cenu a neustále baviť. Napríklad, aj bez ohľadu na slabšiu príťažlivosť si dopraje rozsiahlejšiu časť o pôvode názvov chemických prvkov. Jednoducho preto, že ju to skutočne zaujíma a nadchýna. A jej nadšenie sa poľahky prenesie aj na čtateľa.
Ivana Krekáňová: Etymológia záhadná aj zábavná. Pôvod slov od algoritmu po zavináč
Bratislava: Mamaš, 2022
