Judita Kaššovicová: Šamorínske verše / Somorjai versek
Šamorín, Vlastným nákladom 2005
Preklad do maďarčiny Elemér Tóth
Farebne decentná obálka, vypracovaná grafická úprava silustráciami afotografiami, i radenie textov (v oboch jazykoch), to spolu sdvomi CD (Modroblues / Kék blues) zaujme na prvý pohľad – príjemne. Je to jedna znajkrajších knižiek poézie minulého roka, hoci skôr by sme mali hovoriť oumeleckom projekte, intermediálnom umení alebo, ak si to všetko čí vpredstavách, aj o performancii. Spojenie spôsobov umeleckej výpovede akoby vystupovalo na povrch, odzrkadľovalo autenticky vžité spojivá: ľudské, kultúrne, národné. Šamorínske verše / Somorjai versek však nezostávajú vpozícii takéhoto veľkého symbolu, sú to náladové, pocitové, úvahové aspomienkové miniatúry – zvnútornené momenty včase; obyčajné sneobyčajnou atmosférou ľúbostnej, rodinnej aprírodnej vľúdnosti. Jednoduchá, folková básnická reč zachytáva prosté veci aokolie, autorka ich kladie do či vedľa predstáv, atak sa reč zavlní obrazmi apointami. Nechýba ani chytľavý rytmus alebo len voľne plynúce verše, a takisto hravé rýmy. Vrecitačno-hudobnej realizácii našli tieto prostriedky svojskú džezovú škálu radosti aj zádumčivosti, hraničiacu napr. vskladbe Didgeridoo až shudobným mystériom.
Judita Kaššovicová aľudia zainteresovaní na tomto projekte dokázali, že aj dnes sa svet dokáže skloniť do veršov, tak aby vytvoril poeticky nežné miestečko, trebárs vŠamoríne.
Radoslav Matejov