Recenzia
27.10.2004

SAS 33 - 40 rokov Studia Academica Slovaca - Jubilejný ročník SAS

Jubilejný ročník SAS

Jubilejný ročník SAS

Studia Academica Slovaca 33. Prednášky XL. ročníka letnej školy slovenského jazyka a kultúry

Editori Jozef Mlacek a Miloslav Vojtech

Bratislava, Stimul 2004

Už po štyridsiaty raz sa vauguste tohto roku konala vBratislave letná škola slovenského jazyka akultúry Studia Academica Slovaca, ktorú organizuje Filozofická fakulta Univerzity Komenského. Vrámci jej programu odznela pre frekventantov celá séria zaujímavých prednášok, ktoré už tradične zachytáva vtlačenej podobe zborník, vychádzajúci tento rok už po tridsiaty tretí raz. Práve táto publikácia je dôkazom, že podujatie je na území Slovenska výnimočné: ide ojedinú letnú školu slovenského jazyka akultúry, ktorá má jasne deklarovaný záujem zachovať si popri primárnom dôraze na rozvíjanie jazykovej a slovakistickej kompetencie svojich frekventantov aj akademický avedecký rozmer.

Zborník obsahuje štúdie, ktoré už tradične mapujú nielen problémy jazykovedy aliterárnej histórie, ale reflektujú aj témy zoblastí slovenských dejín, etnológie či religionistiky. Tým, že obsah zborníka korešponduje sobsahom prednášok letnej školy, stáva sa táto publikácia vynikajúcou učebnou pomôckou pre jej študentov, no rozmanitosť štúdií môže osloviť širokú domácu azahraničnú slovakistickú aslavistickú verejnosť.

Špecifikom tohto zborníka, ako na to poukazuje v úvode editor Miloslav Vojtech, je „orientácia pomerne rozsiahlej skupiny príspevkov na oblasť interkultúrnych vzťahov... zpozície viacerých vedných disciplín“ (s. 8). Editor tu mal na mysli najmä príspevky týkajúce sa bilingvizmu, otázok medziliterárnych vzťahov aumeleckého prekladu, či problematiky náboženského života etnických skupín žijúcich na Slovensku. Časť príspevkov bola venovaná i okrúhlym výročiam niektorých významných slovenských osobností vedeckého akultúrneho života: voblasti historiografie to bol príspevok venovaný storočnici profesora Branislava Varsika, vjazykovede storočnici profesora Jána Stanislava a voblasti literatúry storočniciam básnika Ladislava Novomeského, prozaikaMila Urbana apríspevok venovaný k 120. výročiu narodenia dramatika Vladimíra Hurbana Vladimírova.

Na nové trendy vlingvistike upozorňujú príspevky týkajúce sa všestranne využiteľného Slovenského národného korpusu amožností využívania nových médií a informačných technológií pri štúdiu slovenčiny ako cudzieho jazyka.

Príspevky aštúdie prinášajú všetko podstatné, čo odznelo na tohtoročnej letnej škole Studia Academica Slovaca 2004, azároveň sú reprezentatívnym prehľadom súčasných otázok a trendov vjednotlivých disciplínach dotýkajúcich sa slovenského jazyka, literatúry akultúry. Prednášky sú zároveň hmatateľným dôkazom toho, že vysokohodnotný atribút akademickosti, ktorý letná škola nesie aj vo svojom názve, jej právom patrí.

Martin Dzúr

40 rokov Studia Academica Slovaca

Editori Jana Pekarovičová a Eva Vojtechová

Bratislava, Univerzita Komenského 2004

Počas prvých troch augustových týždňov mali možnosť ľudia zcelého sveta bližšie sa zoznámiť so Slovenskom, spoznať Slovákov, ich kultúru, ale hlavne naučiť sa rozprávať našim jazykom. Tieto túžby cudzincov sa snaží napĺňať letná škola Studia Academica Slovaca, ktorá je dnes vnajlepších rokoch - nedávno oslávila štyridsiatku. Pri tejto príležitosti vyšla i publikácia s názvom 40 rokov Studia Academica Slovaca.

Nie je to len pútavé čítanie pre bývalých účastníkov SAS, ale kniha môže byť izaujímavým apoučným zdrojom informácií pre ľudí „nezasvätených“. Po slávnostných príhovoroch vúvode publikácie, ktoré odzneli na oficiálnom otvorení letnej školy, sa dozvieme niečo zjej histórie. Príspevok Jozefa Mlaceka je analyticky podaným historickým exkurzom do prehistórie a prvých ročníkov letnej školy SAS. Jana Pekarovičová sa v príspevku snázvom Studia Academica Slovaca – harmónia tradície a modernosti zameriava prevažne na prínos letnej školy kvýskumu slovenčiny ako cudzieho jazyka, ale nezabudne pritom priblížiť ani pravidelne vychádzajúci zborník Studia Academica Slovaca, vlastivedný program letnej školy, výberové semináre atvorivé dielne, alebo kroniku, ktorá je od roku 1972 spoľahlivou pamäťou SAS. Slovenskú literatúru aliterárnovednú slovakistiku na letnej škole analyzuje Miloslav Vojtech a etnológiu Ján Michálek.

Druhú časť publikácie tvoria príspevky lektorov, sprievodcov, či samotných účastníkov letnej školy. Niektorí sa vyznali zo svojho pozitívneho vzťahu knej, iní vyrozprávali krátku príhodu, či napísali básničku. Uvoľnený, nestrojený štýl umožňuje čitateľovi hlbšie preniknúť do podstaty aposlania letnej školy. Ale hlavne, je tu hodnotenie od tých najpovolanejších, od frekventantov. Autentickosť ich výpovedí umocňujú fotografie a ukážky zkroniky.

Vzávere knihy sú uvedení všetci členovia vedenia, lektorského zboru asprievodcovia, ktorí sa v týchto funkciách vystriedali. Vhodným doplnením publikácie je aj zoznam všetkých prednášok uverejnených vzborníku Studia Academica Slovaca od roku 1972.

Róbert Sabo