ղľáԾ
Ivanka pri Dunaji, F. R. & G. 2010
Literárnemu eskamotérovi ahýbateľovi Danielovi Hevierovi sa tohto roku narodilo ďalšie papierové dieťa. Po siedmich – na poéziu pre dospelých chudobných – rokoch mu vychádza básnická zbierka Sedemnásťtisíc smiešnych sonetov. Hevierovo oživenie klasickej sonetovej formy so sebou vzmysle postmoderny nesie čulý ironický podtón či priamo tón. Aj abecedné radenie sonetov podčiarkuje postmoderné ladenie knižky – príklonom kformálnemu poriadku básnik liberálne zamieta normovanosť interpretácie, víta polyfónnosť a slobodné čitateľské privlastňovanie si textu. Zautorových osvedčených figúr tu nájdeme najmä slovnú hru, idúcu ruka vruke sdekanonizáciou sonetovej formy, ku ktorej prispieva i formálne a sémanticky dekanonizovaný rým, zaváňajúci, tak ako celá knižka, paródiou asarkazmom: „teplozimo – podelímo“, „erasmus – neraz mu“, „ester – polyester“, „vietor stmou – so zástavou“, či „celebrity – vháji“.
Hevierovu novú zbierku tak možno považovať jednak zaobhajobu práva dospelého čitateľa na hru vpoézii, jednak za akúsi (s)potrebnú poéziu – poéziu, ktorá svojím tónom, často aktuálnou témou, a formou, ktorá aj sviatočnému čitateľovi poézie kričí som báseň, má potenciál preniknúť kširokému okruhu čitateľov (v tomto kontexte si spomeňme napríklad na Hevierovu akciu spred pár rokov Poézia vuliciach). Báseň ako snaha o (masovú) komunikáciu musí byť schopná konkurovať takým žánrom, ako je aforizmus, motto či vtip, azároveň nesmie vykračovať zochranného pásma kvalitnej poézie. Na tejto tenkej čiare elegantne balansuje väčšina sonetov: „bola to ozaj osudová žena / hlavu ti obúchala osud / prichádzalo sa ku nej po kolenách / modlilo sa knej ty ma odsúď […] dnes vieš sex je peklo na tri / chcel si jej aspoň večnosť patriť“ (s. 127). Vtomto zmysle je najnovšia Hevierova zbierka didaktická – vychováva čitateľa od vtipov, ľudových veršíkov a myšlienok na každý deň kpoézii.
Kombináciou civilizmu, cynizmu, znechutením zo stavu spoločnosti akultúry, nostalgie,subtílnej lyriky a brilantnejľahkosti narábania so slovom, štýlom afrazémou je Sedemnásťtisíc smiešnych sonetov tak trochu postmoderným pendantom k Válkovmu Milovaniu vhusej koži (1965): „dávaj si pozor na jamy / mesto je plné dier / tu nie je žiadne miami / tu ľahko stratíš smer […] už ztoho pekla nevyblúdiš / staneš sa jedným znašich ľudí / skysneš tu kámo do smrti // staneš sa časom hlavou rodu / prestaneš hundrať na náhodu / arátať blbé minúty“ (s. 125).
Ivana Hostová
