ղľáԾ
Na noži
Michele Colonna: Sicília (1958–1959)
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2005
Je tu Veľká noc, nuž sme chceli byť zmierliví (tupší asi nie je to správne slovo) aj vnašej inak dosť ostrej rubričke. Ale čo sa nestalo? Zpomyslov na polievačkové beťárstva ana nádielku kindervajíčok nás vyrušil Sicílčan abásnik. Uznáte, že táto kombinácia zaraz rozvibruje naše usedené vnútrozemské srdcia očakávaním vanu poetickej brízy. Štvrtá, slovenská básnická zbierka M. Colonnu Sicília (1958–1959) má možno svojskévetry, ale atmosféru nášho básnictva asi viac otrávia ako občerstvia. Určite treba oceniť, ako cudzokrajný autor rozšíril svoju turistickú slovenčinu, ako sa sympaticky chce sňou pasovať vnajnáročnejšom slovesnom útvare, akým by báseň mala byť. Na druhej strane zas netreba zabudnúť, že vporovnaní spredchádzajúcimi zbierkami sa nijako nezmenil. Presunul síce tematický repertoár do svojho rodiska, ale metóda básne zostáva naďalej sploštená do jednoduchých zmyslovo-emocionálnych výjavov – na sugestívnosť aemocionalitu sa len tvária. Sú trápne smiešne tou pilnou snahou byť sentimentálne, anavyše, vtejto hre na slzy už nezvýšilo miesto pre myšlienku, tajomstvo, čaro... Ovyužití básnickosti jazyka ani nevraviac... Vidíme/cítime sicílsky vidiek, sicílske rodinné pomery amladosť lyrického protagonistu vbukolicky lapidárnych filmových záberoch ako znefalšovanej falošnej telenovely.
-rm-
