ղľáԾ
Slovenské klasické rozprávky
Editorka Jana Pácalová
Bratislava, Belimex 2006
Slovenské ľudové rozprávky sú nedielnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovákov. Ich poetika je prinajmenšom zaujímavá, kompozičná skladba univerzálna, lexika archaická a často expresívna, tematika bizarná aprekvapivá. Niet preto divu, že sa im vminulosti i vsúčasnosti venuje toľko pozornosti. Filmy kreslené, bábkové i hrané, dramatizácie rozhlasové ijaviskové, výtvarné diela kamenné, maľované, ryté, ale aj tie zachytené na známkach, no aj štúdie folkloristov, jazykovedcov, etnológov aliterárnych vedcov sú dôkazom nielen ich krásy, ideovej avýrazovej bohatosti, ale aj nostalgie asnov, či túžob každého znás, mladého i starého.
Slovenské ľudové rozprávky však vprvom rade znamenajú akúsi nemeniteľnú konštantu, spoločný majetok, ktorý podobne ako ten zgréckych bájí alegiend vytvára pre spoločnosť identitárny celok azásobáreň stereotypných predstáv. Preto možno na Slovensku zlým ženám nadávať do „ježibáb“, silákovi povedať „ty si ale lomidrevo“ amame, ktorá nevyhovuje predstavám dieťaťa, polichotiť, že je ako „macocha“ z rozprávky...
Ponúkaný výber Slovenských klasických rozprávok upravila ich dobrá znalkyňa amilovníčka Jana Pácalová. Výber predstavuje viac než jednu desatinu materiálu, ktorý poznáme ako „Dobšinského rozprávky“, (hoci sa pri tom trochu neprávom zabúda na Augusta H. Škultétyho). Ich poradie je určené starou odbornou klasifikačnou metódou, čiže vprvom dieli nájdeme rozprávky ozvieratách: Kozičky, Mechúrik-Košťúrik skamarátmi, Medveď akomár, Starý Bodrík avlk aOvlkovi, čo si dal šiť čižmy. Najobľúbenejšiu a,ak sa to dá tak povedať, ajnajreprezentatívnejšiu stať slovenských rozprávok tvoria čarovné rozprávky. Aj vpredkladanej knihe je im venovaný najväčší priestor. Nečudo, veď tieto rozprávky, ako napríklad Popolvár-Hnusná tvár alebo Radúz aĽudmila, či ܱٴDZá첹, sú vnašich zaužívaných úsudkoch presne tým, čo si pod rozprávkou predstavíme. Knihu uzatvára oddiel shumoristickými rozprávkami, napríklad Cigán čerta ošialil, Ženský vtip alebo rozprávku Drevená krava.
Do výberu sa nevošli takzvané démonické, realistické asatirické rozprávky. Jazyková aštylistická úprava zbierky spôsobila zdynamizovanie materiálu. Odstránili sa zneho retardačné činitele, ktoré predstavoval starý jazykový úzus, a aj pocit zastaranosti aztoho plynúcej prípadnej nepochopiteľnosti. Zostavovateľka rozprávky obohatila oslovník nevyhnutných archaizmov atermínov. Pridala tiež poetický, veľmi pekný, no zároveň aj výpovedný úvod, ktorý prezradí, ako rozprávky vznikali aza akých podmienok sa tradovali. Prístupnou formou tak aj najmenšie deti upozorňuje na príčiny aspôsoby existencie rozprávania vminulosti.
Zbierku rozprávok dopĺňajú zaujímavé arôznorodé ilustrácie. Vznikli rukami mnohých mladých výtvarníkov, ktorí sa tým zúčastnili na novej, netradičnej vizualizácii známych námetov. Okrem slovenských výtvarníkov prispeli do tejto knihy iNanako Ishidová či Vassilis Papatsarouchas.
Zbierka slovenských klasických rozprávok sama avizuje, že sa skrz ňu dostávame kznámemu amnohorakým spôsobom spracovanému materiálu. Treba zároveň dodať, že rozprávkový materiál sa vonkoncom nevyčerpáva Dobšinského aŠkultétyho zbierkou. Máme ďalšie tezaury ľudových príbehov, strašidelných rozprávaní, (akými vneupravenej podobe bolo aj mnoho tu prezentovaných rozprávok). Preto by bolo veľmi zaujímavé a, myslím, že aj žiadané, keby sme sa na Slovensku oboznámili islascívnymi rozprávkami, ako je to napríklad vprípade nedávno vydanej Afanasjevovej zbierky ruských rozprávok, alebo shororovými rozprávkami, ktorých by sa vnašom materiáli našlo taktiež akiste dosť.
Hoci slovenské klasické rozprávky poznáme ako vlastnú dlaň, pri každom novom čítaní k nám znich môže preniknúť aj niečo iné, nové.
Eva Ťapajnová
