ղľáԾ
Silnejším svetlom na cudzie slová
Slovník cudzích slov (akademický)
2. doplnené aupravené vydanie
Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005
Editori Ľubica Balážová, Ján Bosák
Na slovenskom knižnom trhu sa rozbieha zápolenie. Súperia medzi sebou autori slovníkov cudzích slov: kto znich pripraví avydá rozsiahlejší, kvalitnejší aaj komerčneúspešnejší slovník cudzích slov. Pomery unás boli donedávna jasné ako čisté nebo. Náš knižný trh po celkom prvých slovníkoch cudzích slov od P. Tvrdého, J. Prídavka, A. Hollého aĽ. Zúbka zásobovali aaj zásobujú už takmer pol storočia iba Šalingovci (Samo Šaling, Mária Ivanová-Šalingová, neskôr aj Zuzana Maníková) azdalo sa, že si táto „dynastia“ výlučnú licenciu na výrobu tovaru tohto druhu sprehľadom udrží navždy. Ak medzitým aj vyšli nejaké iné slovníky cudzích slov, boli buď špeciálne zamerané (takými boli napr. popularizujúce Slová zdovozu K. Daškovej), alebo šlo o amatérsko-inžinierske pokusy, ktoré fakticky neznamenali nijakú konkurenciu. Situácia sa zmenila roku 1997, keď vSlovenskom pedagogickom nakladateľstve vyšiel akademický Slovník cudzích slov. Dôležité je uviesť, že vtomto prípade ide oslovník, ktorého základom bol český Akademický slovník cudzích slov z roku 1995. Jeho slovenskú verziu pripravili, preložili advojnásobne upravili pracovníci Jazykovedného ústavu aKabinetu orientalistiky SAV. To znamená, že ak by šlo len ozápas medzi šalingovským aakademickým slovníkom, museli by sme pripustiť, že obe strany nemali rovnaké štartovacie čiary, ale ani nebojovali celkom rovnakými prostriedkami. Odhliadnuc od toho je itak dobré, že skutočné konkurenčné prostredie na Slovensku vzniklo aj vtejto oblasti.
Slovník cudzích slov (akademický) sa vyznačuje niektorými pozoruhodnými vlastnosťami. Zlexikografického hľadiska ho zdobí najmä to, že jednotlivé heslové slová sprevádzajú okrem výkladu aj ilustrácie a obvyklé (lexikalizované) spojenia. To je veľká pomôcka pre používateľov slovníka, lebo to vrhá silnejšie svetlo na významy jednotlivých slov. Aktuálne vydanie akademického slovníka sa vyznačuje aj tým, že sa pri jeho príprave využili i nové poznatky získané počas riešenia etymologického aortoepického vedeckého projektu v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV. To znamená, že slovník sa znovu kriticky prezrel zpohľadu pôvodu adejín spracúvaných slov izhľadiska výslovnostných riešení. Pri zostavovaní slovníkov cudzích slov kdekoľvek vkultúrnom svete sa údaje neraz preberajú zo slovníka do slovníka (veď autori zvyčajne nie sú etymológovia). Vďaka tomu, že si slovník vtomto druhom vydaní vzal pod mikroskop profesionálny etymológ aodborník na ortoepiu, mohli sa vňom uviesť na správnu mieru aj viaceré tradované etymologické omyly avýslovnostné nepresnosti.
Cudzím slovám, či presnejšie slovám cudzieho pôvodu, niektorí nevedia prísť na meno. Považujú ich za kontamináty, ktoré znečisťujú našu čistú slovenčinu. Ak nemáme na mysli tých, čo cudzie slová používajú znedorozumenia alebo z obsesie, ťažko stým súhlasiť. Vodborných kruhoch sa prevzaté slová oprávnene vnímajú ako integrálne súčasti slovenského národného jazyka. Niektoré si náš jazyk prispôsobil do tej miery, že si používatelia ani neuvedomujú ich cudzí pôvod. Patria medzi ne aj naše najírečitejšie (zasa slovo cudzieho pôvodu) výrazy, ako je bača, valach, grúň, salaš aďalšie. Tie sa do organizmu slovenského jazyka včlenili tak hlboko, že ušli aj pozornosti autorov akademického Slovníka cudzích slov.
Slavomír Ondrejovič
