ղľáԾ
Na noži
Adela Faičová: Snenie
Prašice, AVF – A. Faičová 2005
Autor týchto nabrúsených riadkov naozaj nechce nikomu upierať právo tvoriť, auž vonkoncom nie poéziu. Čo by už len také dosiahol takýmto upieraním, keď poéziu na Slovensku píše asi tristo ľudí ačíta päť. Autor týchto riadkov, skromne sa priraďujúc ktým piatim, zostal neradostne exaltovaný nie preto, že vyšla knižka poézie úprimného, čistého i životného pocitu, autorky otvoreného srdca azasnenej mysle, ale preto, že autorka túto zbierku zostavila zdvoch svojich predchádzajúcich – teda, mali by sme byť potešení, že tie prípadné trápne kúsky ponechala navždy tam atie naj si vyniesla sem, že teda uskutočnila hodnotnú kritickú selekciu. Výsledok, básne typu: „A čo na tom, / že krása skutočná, / či uložená vsnách, / bude raz ukončená, / premenená vprach“, však šeptá, že buď nebolo zčoho vyberať, alebo bolo vybraté zle. Aj keď je prvá možnosť správna, predsa len obe alternatívy vedú kzásadnej, srd množiacej, otázke: NAČO? Odpovedzme si poeticky – rozkošným ternárnym rýmom, inšpirujúc sa autorkou: krása skutočná ivsnách, bude premenená vprach, no anach.
-rm-
