ղľáԾ
Na noži
Ľudmila Priecelová: Spoveď duše
Trnava, Hnutie kresťanských pedagógov Slovenska 2006
Spoetkami okolo hore spomenutého vydavateľstva už mám nejakú tú skúsenosť abeťárom pripomínam, že len čitateľskú. Žiaľ. „Žiaľ“ nie preto, žeby som túto vec chcel preklenúť, ale „žiaľ“ preto, aký má charakter oná čitateľská skúsenosť. Každý má právo písať očom chce aako chce, ale nie všetko, čo napíše, je literatúra! Problém je vtom, že tieto poetky si na svoje šelestivé srdiečka pritisli tú prvú časť predchádzajúcej vety atú druhú macošsky ignorujú –skutočne sa mi už nechce opakovať, že poézia nie je oopakovaní, ale o tvorení. Ľudmila Priecelová nám odhaliac svoj citový,ľúbostný i reflexívny svet pripomenula, že Boh je, že ho má rada, že jej lyricko-kresťanská duša miluje svoju rodinu, svojho lyrického partnera, že existuje pravda, hriech ipokora, že láska je dôležitá amali by sme byť na seba dobrí. Prisolila to všetko strašným sentimentom, pátosom, hrozným slovosledom aobraznosťou, zktorej nemôžem zacitovať, lebo od hanby mi zhorí klávesnica. Zostáva už len hriešne dúfať, že autorka si vbudúcnosti bude pretlak ducha ventilovať vspovednici alebo cez nejakú skautskú olympiádu, alebo sa rozhodne tvoriť apotom sa už budeme rozprávať oliteratúre.
Radoslav Matejov
